Vesmír je plný záhad, no len málokedy sa stane, že nový objav zanechá astronómov v nemom úžase a prinúti ich pochybovať o tom, čo vidia na monitoroch. Presne to sa však stalo tímu vedcov z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír, keď zamierili zrkadlá Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba na vzdialený systém. Namiesto bežnej exoplanéty našli niečo, čo sa vymyká tabuľkám, píše Nedd.cz.
Spoluautor štúdie Peter Gao priznal, že prvotná reakcia tímu po zhromaždení dát bola zmesou šoku a zmätenia, ktorú najlepšie vystihla spontánna otázka jedného z kolegov. Ten sa pri pohľade na výsledky meraní neveriacky opýtal, čo to do pekla vlastne našli, pretože objekt bol extrémne odlišný od všetkých predpokladov.
Planéta, ktorá vyzerá ako citrón
Objekt s technickým označením PSR J2322-2650b je planéta veľkosťou porovnateľná s naším Jupiterom, no tým sa akákoľvek podobnosť končí. Tento svet sa nachádza v tak tesnej blízkosti svojej materskej hviezdy, že extrémne gravitačné sily ho doslova deformujú. Planéta nie je guľatá, ako by sme očakávali, ale je natiahnutá do tvaru pripomínajúceho citrón alebo rugbyovú loptu.
Ešte bizarnejšie je zloženie jej atmosféry, ktorej dominuje hélium a uhlík. V horných vrstvách atmosféry sa vznášajú mraky tvorené sadzami, no skutočné divadlo sa odohráva hlbšie pod povrchom. Tlak a teplota tam stúpajú do takých extrémov, že uhlík sa kondenzuje a mení priamo na diamanty.

Teplotné podmienky na povrchu tohto telesa sú peklom v pravom zmysle slova. Na chladnejšej nočnej strane dosahujú teploty približne 590 stupňov Celzia, zatiaľ čo na strane privrátenej k hviezde sa šplhajú až k zničujúcim 1 750 stupňom Celzia.
Práve pri týchto teplotách vedci predpokladajú, že molekulárny uhlík sa viaže na ďalšie atómy v atmosfére, čo z tejto planéty robí unikát. Zo všetkých doteraz študovaných exoplanét je táto jediná, kde sa podarilo detegovať molekulárny uhlík, čo otvára nové dvere pre pochopenie chémie cudzích svetov.
Neviditeľná hviezda s váhou hory
Ak sa planéta zdá byť zvláštna, jej materská hviezda posúva hranice bizarnosti ešte ďalej. Nejde totiž o bežnú hviezdu, ale o pulzar. Je to rotujúca neutrónová hviezda, ktorá vznikla po kolapse masívneho predchodcu. Tento objekt má hmotnosť väčšiu ako naše Slnko, no celá táto masa je stlačená do gule s priemerom porovnateľným s bežným mestom.
Hustota takéhoto objektu je pre ľudskú myseľ takmer nepredstaviteľná. Pre lepšiu ilustráciu si možno predstaviť kocku cukru, ktorá by však vážila rovnako ako celá hora.
Celý systém predstavuje pre astronómov fascinujúci paradox. Hlavný autor práce Michael Zhang označil hviezdu za absolútne bizarnú, pričom spoluautorka výzkumu Maya Beleznay upozornila na unikátnosť pozorovania.
Teleskop totiž vidí planétu, ktorá je žiarením svojej hviezdy osvetlená, no samotnú hostiteľskú hviezdu v danom spektre vôbec nevidieť. Je to akoby ste v tmavej miestnosti videli len osvetlenú tvár človeka, no baterku, ktorá na ňu svieti, by ste nevedeli nájsť.
Tento objav tak opäť potvrdzuje, že vesmír je oveľa divokejším a kreatívnejším miestom, než si dokážeme predstaviť vo vedecko-fantastických filmoch.

