Nabíjanie elektromobilu na verejnej stanici dnes dokáže nepríjemne prekvapiť. Nie dojazdom, nie rýchlosťou, ale účtom. Kým pri cene tri až štyri eurá za liter benzínu alebo nafty by sa vodiči so spaľovacími motormi okamžite ozvali, pri elektrine veľa ľudí podobnú záťaž akceptuje. A pritom ide o porovnateľnú finančnú záťaž. Rozdiel je len v tom, že kilowatthodina nepôsobí tak výstražne ako číslo na stojane s palivom.
Kilowatthodina drahšia než liter nafty
Typickým príkladom je nemecká spoločnosť EnBW, jeden z najväčších prevádzkovateľov nabíjacích staníc v krajine. Zákazník so základným predplatným zaplatí pri nabíjaní v rámci vlastnej siete výrazne menej než v cudzích sieťach. Ak však využije inú infraštruktúru, cena môže vyskočiť až na 0,89 eura za kWh. To je podľa prepočtu približne o 128 percent viac než interný tarif EnBW. V praxi to znamená, že náklady na energiu zodpovedajú situácii, akoby liter nafty stál asi 3,90 eura.
Takéto skoky by na čerpacích staniciach s benzínom alebo naftou neprešli bez kritiky. Pri elektromobiloch sú však zatiaľ bežné. Motoristické združenia vrátane nemeckého ADAC upozorňujú, že neprehľadná a často vysoká cenová politika patrí medzi hlavné brzdy rýchlejšieho rozvoja elektromobility. Netýka sa to len Nemecka. V podstate ide o celoeurópsky problém a do istej miery ho poznajú aj vodiči na Slovensku, najmä pri nabíjaní v zahraničí.
Predplatné ako vstupenka k rozumnej cene
Trh s verejným nabíjaním dnes ovláda niekoľko veľkých hráčov. Každý z nich buduje vlastnú infraštruktúru a snaží sa na seba naviazať zákazníkov. Kto má predplatné a drží sa jednej siete, spravidla zaplatí menej. Kto potrebuje flexibilitu alebo využíva inú sieť, často zaplatí viac. Prevádzkovatelia s najhustejšou infraštruktúrou majú výhodu, pretože dokážu ponúknuť lepšie podmienky v rámci vlastnej siete.
Prečítajte si tiež
Pri benzíne a nafte je situácia jednoduchšia a predvídateľnejšia. Regionálne rozdiely bývajú malé, výnimkou sú najmä diaľnice, kde je palivo tradične drahšie. Pri elektrine podobná istota neexistuje. Preto sa Nemecko rozhodlo zakročiť. Od apríla 2026 budú musieť prevádzkovatelia nabíjacích staníc hlásiť ceny štátu v jednotnom formáte. Vznikne databáza, v ktorej si budú môcť vodiči jednoducho porovnávať ponuky jednotlivých sietí, najmä ak nabíjajú bez predplatného. Odborníci v tom vidia nástroj kontroly cien a podpory konkurencie.
Nemecký minister dopravy Patrick Schnieder uvádza, že nabíjanie má byť pre motoristov rovnako jednoduché a pohodlné ako tankovanie. Cieľom pripravovaných zmien je zvýšiť konkurenciu medzi prevádzkovateľmi a spriehľadniť ceny pre zákazníkov.
Prevádzkovatelia však argumentujú tým, že do infraštruktúry investovali vysoké sumy a potrebujú svoje náklady dostať späť, preto často uprednostňujú model mesačných predplatných. Európska legislatíva pritom stanovuje, že ceny musia byť spravodlivé, zrozumiteľné a porovnateľné. Ak sa tieto zásady podarí preniesť do praxe, vodiči by mohli nabíjať bez obáv, že elektrina bude v prepočte výrazne drahšia než palivo na bežnej čerpacej stanici.
