Slovenská elektromobilita stojí na prahu zásadného zlomu. Vláda prostredníctvom spoločnosti MH Invest dala zelenú projektu, ktorý má definitívne vymazať „biele miesta“ na mape nabíjania pozdĺž našich diaľnic. Výsledkom podpísaných koncesných zmlúv bude masívna výstavba ultrarýchlych nabíjacích hubov, ktoré spĺňajú prísne európske nariadenie AFIR, informuje techbox.sk.
Čo je však na slovenské pomery unikátne, je zvolený model financovania. Štát do výstavby nevloží ani euro z peňazí daňových poplatníkov. Naopak, celé finančné bremeno, technologické riziko aj zodpovednosť za budúci dopyt na seba preberajú súkromní koncesionári.
Tí sa navyše zaviazali platiť štátu ročné poplatky za právo podnikať na lukratívnych diaľničných odpočívadlách. Počas 16 rokov trvania kontraktu by tak do štátnej kasy malo pritiecť viac ako 46 miliónov eur.
Kto a kde bude stavať?
Výstavba je rozdelená do troch balíkov, ktoré si podelili víťazi tendra. Najväčší balík (Lokalita B) získala spoločnosť OMV Slovensko, ktorá za právo prevádzky ponúkla štátu najvyšší ročný poplatok (viac ako 672-tisíc eur).
OMV pokryje strategické body na D1 a D2, vrátane odpočívadiel Zlaté Piesky, Sekule, Zeleneč juh či Štrba pod Tatrami. Druhým hráčom je ZSE (Lokalita A), ktorá sa zameria na odpočívadlá ako Zeleneč sever, Brodské na hranici s Českom či Malý Šariš. Trojicu uzatvára spoločnosť ejoin (Lokalita C), ktorá vybuduje infraštruktúru napríklad na odpočívadlách Červeník, Hybe či pri vznikajúcom priemyselnom parku Valaliky na východe, kde vznikne vôbec najväčší nabíjací hub pre potreby novej automobilky Volvo.
Nabíjanie rýchlosťou blesku
Technické parametre nových staníc sú nastavené nekompromisne. Každý nabíjací bod pre osobné autá musí disponovať výkonom minimálne 300 kW, čo umožní nabiť moderné elektromobily na stovky kilometrov jazdy v priebehu 15 až 20 minút. Veľkou novinkou je povinnosť vybudovať aj 400 kW nabíjačky pre ťažkú nákladnú dopravu, teda elektrické kamióny a autobusy.
Harmonogram je nastavený ambiciózne. Štát má do mája 2026 pripraviť trafostanice a koncesionári musia do pol roka od prevzatia lokality spustiť prevádzku. Prvé elektróny by tak do batérií mohli prúdiť už v druhej polovici roka 2026. Celkovo by namiesto minimálne požadovaných 219 nabíjačiek mohlo vzniknúť až 254 stojanov, keďže investori majú k dispozícii dostatok parkovacích miest a očakávajú rastúci dopyt. Samozrejmosťou bude možnosť platby bežnou kartou bez nutnosti registrácie.
Čiastočné riešenie komplexnej situácie
Schválený projekt výstavby ultrarýchlych nabíjacích hubov je pre slovenskú elektromobilitu bezpochyby najvýznamnejším infraštruktúrnym impulzom posledných rokov. Vybudovanie siete 300 a 400 kW stojanov na kľúčových ťahoch rieši jeden z hlavných psychologických blokov potenciálnych záujemcov o elektromobil, a to takzvanú úzkosť z dojazdu pri dlhých trasách.
Vodiči získajú istotu, že cestu z Bratislavy do Košíc či na dovolenku k moru zvládnu s krátkymi, 15-minútovými prestávkami na kávu, čo komfort cestovania vyrovnáva so spaľovacími autami. Zároveň tento krok zaraďuje Slovensko medzi krajiny pripravené na tranzitnú nákladnú elektrickú dopravu, čo je kľúčové pre našu logistickú polohu v strede Európy a pre prichádzajúcich investorov, ako je Volvo.
Napriek tomuto masívnemu skoku vpred však diaľničná sieť nerieši všetky bolesti slovenskej elektromobility. Najväčším pretrvávajúcim problémom zostáva nabíjanie na sídliskách, kde žije väčšina slovenskej populácie. Tieto „garážové siroty“ nemajú možnosť nabíjať doma lacno a pomaly cez noc.
Ultrarýchle diaľničné nabíjačky sú pre denné používanie nevhodné nielen kvôli vyššej cene za kilowatthodinu, ktorá predražuje prevádzku auta, ale aj z hľadiska životnosti batérie. Slovensku teda stále chýba masívna podpora budovania pomalých (AC) nabíjacích bodov na uliciach miest a obcí, ktoré by elektromobilitu sprístupnili bežným ľuďom.
Ďalšou bariérou, ktorú nové stojany neodstránia, je samotná cenová dostupnosť elektrických vozidiel. Kým infraštruktúra sa vďaka tomuto projektu dostane na západnú úroveň, kúpna sila obyvateľstva a absencia priamych dotácií na nákup elektromobilov spôsobujú, že pre väčšinu Slovákov ostáva nové elektrické auto nedosiahnuteľným luxusom.
Rizikom do budúcna je aj stabilita distribučnej sústavy. Hoci štát v tomto projekte garantuje pripojenie hubov, masový rozmach elektromobility bude vyžadovať miliardové investície do posilnenia elektrických sietí nielen na diaľniciach, ale práve v mestách, aby nedochádzalo k preťaženiu siete v čase, keď sa večer tisíce áut pripoja k nabíjačkám.
