Bývanie v teple by malo byť základným sociálnym právom, no pre desiatky miliónov Európanov je to luxus, ktorý si nemôžu dovoliť. Najnovšie údaje Eurostatu odhaľujú alarmujúci stav. Viac ako 41 miliónov ľudí v Európskej únii, čo predstavuje 9,2 % populácie, nedokáže udržať svoje domovy v primeranom teple.
Tento fenomén, známy ako energetická chudoba, sa v posledných rokoch zhoršil najmä v dôsledku energetickej krízy vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu, píše portál Euronews.
Kde je situácia najkritickejšia?
Pri pohľade na mapu Európy vidíme obrovské rozdiely. Zatiaľ čo vo Fínsku či Švajčiarsku majú problém s vykurovaním len necelé 3 percentá ľudí, na juhu a východe kontinentu je situácia dramatická. V rámci EÚ sú na tom najhoršie Bulharsko a Grécko, kde v chlade mrzne takmer pätina populácie (19 %). Ak sa pozrieme aj mimo únie, smutným rekordérom je Albánsko (33,8 %) a Severné Macedónsko (30,7 %).
Zaujímavý, no smutný pohľad ponúkajú absolútne čísla. Hoci percentuálne podiely nemusia vyzerať hrozivo, v prepočte na obyvateľov ide o milióny osudov. Spomedzi 36 hodnotených krajín je na tom najhoršie Turecko, kde si teplo nemôže dovoliť takmer 13 miliónov ľudí. Paradoxom je, že Turecko má jedny z najlacnejších energií v Európe, no v kombinácii s nízkymi príjmami obyvateľstva to nestačí.
V rámci EÚ dominujú negatívnym rebríčkom veľké ekonomiky. V Španielsku mrzne 8,5 milióna ľudí a vo Francúzsku 8,1 milióna. Prekvapivo lepšie sú na tom Nemci a Taliani, ktorí sa držia pod priemerom EÚ.
Nejde len o nepohodlie, ale o život
Život v chladnom dome nie je len otázkou diskomfortu. Štúdie preukázateľne spájajú chladné interiéry s vážnymi zdravotnými rizikami. Ľudia žijúci v takýchto podmienkach sú náchylnejší na respiračné infekcie, mŕtvice a v dôsledku skrehnutých končatín a zníženej obratnosti im hrozia častejšie úrazy v domácnosti.
Hlavnými príčinami tohto stavu je smrtiaca kombinácia troch faktorov. Sú nimi nízke príjmy domácností, vysoké ceny energií a žalostný technický stav budov. Európska komisia upozorňuje, že hoci od roku 2011 počet ľudí v energetickej chudobe klesal, krízy spojené s COVID-19 a vojnou tento pozitívny trend zvrátili.
Mierny optimizmus prináša až posledný rok, kedy sa vďaka stabilizácii cien a investíciám do zatepľovania situácia začína opäť pomaly zlepšovať.
Ako je na tom Slovensko?
Dobrou správou je, že Slovensko je na tom oveľa lepšie ako krajiny, ktoré sa nachádzajú na spodku (resp. Na nelichotivom vrchu) rebríčka. Zatiaľ čo v Turecku si vykurovanie celej domácnosti nemôže dovoliť takmer 13 miliónov ľudí, u nás je to niečo cez 450 tisíc. Treba však brať do úvahy skutočnosť, že je nás oveľa menej ako Turcov. Určite teda nejde o priaznivú štatistiku.
Navyše, toto číslo môže od budúceho roka znovu stúpnuť, keďže sa končí plošné dotovanie cien energií štátom. Plošné dotácie nahradí adresný model, ktorý však adresný skoro nebude. Podľa viacerých predpovedí, ako aj samotných politikov, má energopomoc dostať zhruba 90 % populácie Slovenska.
Problémom však je, že hoci už boli určené presné kritériá, oficiálny nástroj, ktorý vyhodnocuje nárok na energopomoc, tak trochu nefunguje. Teda aspoň nie 100-percentne.
Hoci mal portál energopomoc.sk slúžiť ako rýchly nástroj na overenie nároku, v praxi mnohým oprávneným žiadateľom, vrátane dôchodcov či rodín s deťmi, systém ukazuje, že na pomoc nárok nemajú. Ministerstvo hospodárstva priznalo, že ide o chyby spôsobené nekompletnými údajmi v štátnych registroch, ktoré sa zatiaľ nepodarilo správne spárovať.
Úradníci preto vyzývajú občanov k trpezlivosti a odporúčajú s podávaním oficiálnych námietok počkať do druhej polovice decembra, kedy by sa mali dáta v systéme automaticky aktualizovať a „zamietnuté“ žiadosti preklopiť na schválené.
Čo sa týka samotných finančných hraníc a nároku, systém funguje na princípe výpočtu tzv. bonity domácnosti. Štát sčíta čisté príjmy všetkých členov žijúcich v jednej domácnosti a od tejto sumy odpočíta životné minimum (ktoré je iné pre dospelého a iné pre dieťa) a náklady na bývanie. Ak výsledná suma, ktorá rodine ostane, nestačí na úhradu energií podľa tabuľkových cien, vzniká nárok na pomoc.
Primárnou cieľovou skupinou, ktorá by pomoc mala dostať určite, sú domácnosti dôchodcov, samoživitelia, rodiny s viacerými deťmi a poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Ak však systém ukazuje opak, je vysoko pravdepodobné, že ide o spomínanú technickú chybu, ktorú štát sľubuje odstrániť v najbližších dňoch.
