Predstava, že si legálne privyrobíš niekoľko stoviek eur mesačne, nezaplatíš odvody a celé vybavenie zvládneš z mobilu za pár minút, ešte pred pár rokmi znela ako sci-fi. Návrh zákona o mikropodnikaní však mení pravidlá hry pre ľudí, ktorí nechcú klasickú živnosť, no zároveň už nechcú robiť načierno.
V parlamente sa objavil nový koncept, ktorý má uľahčiť drobné podnikanie a experimentovanie s vlastnými projektami. Nejde o náhradu živnosti, skôr o medzikrok medzi brigádou a plnohodnotným podnikaním, pričom cieľom je odstrániť bariéry vstupu, ako sú prvé odvody, účtovníctvo a množstvo formulárov.
Mikropodnikanie ako ľahší štart
Nový režim počíta s tým, že záujemca sa zaregistruje výlučne elektronicky, štát po registrácii pridelí osobitný účet a tým sa štart prakticky končí. Mikropodnikateľ nemusí riešiť živnostenský list, odbornú spôsobilosť ani začiatok povinných odvodov. Štát od začiatku kladie dôraz na jednoduché sledovanie príjmov, preto sa všetky platby majú sústreďovať na jeden účet, pri hotovosti je potrebné ich do dvoch pracovných dní vložiť na tento účet.
Takto má vzniknúť transparentný záznam príjmov bez toho, aby bol človek nútený viesť účtovníctvo. Stačí bankový výpis a jednoduchá evidencia. Mikropodnikanie sa preto hodí pre aktivity, kde je dôležitá rýchlosť a nízke náklady, napríklad príležitostné fotenie, menšie IT služby, ručná výroba alebo doučovanie, pričom všetko môže fungovať popri hlavnom príjme.
Prečítajte si tiež
Kto môže zarábať a za koľko
Režim je určený výhradne pre drobných podnikateľov. Ročný strop príjmov je nastavený približne na 6 600 eur, čo zodpovedá asi 60 percentám ročnej minimálnej mzdy. Pokiaľ sa niekto do tohto limitu zmestí, platí len jednu povinnosť. Odviesť daň z príjmov vo výške 3 percentá z prijatých platieb, bez ohľadu na to, aké má skutočné náklady.
Ak však príjmy prekročia stanovený strop, systém sa premení na nevýhodný. Všetky ďalšie príjmy budú zaťažené 35 percentnou daňou, čo je zámer, ktorý má zabrániť maskovaniu plnohodnotného podnikania ako mikropodnikania. V praxi to znamená, že človek, ktorý vidí rastúci dopyt po svojich službách, bude mať motiváciu prejsť na klasickú živnosť a získať prístup k štandardnému režimu daní a odvodov.
Bez odvodov, no s prísnymi mantinelmi
Najväčším lákadlom nového modelu je nulová povinnosť platiť sociálne a zdravotné odvody. Mikropodnikanie nebude považované za samostatnú zárobkovú činnosť, preto príjem z neho nespôsobí stratu nároku na štipendium, rodičovský príspevok alebo inú formu pomoci od štátu. To je zásadná správa pre študentov, rodičov na materskej, dôchodcov a ľudí, ktorí majú nízky hlavný príjem.
Zároveň však návrh zákona zavádza viacero poistiek. Vstúpiť do režimu môže spravidla len osoba od 18 rokov s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, musí pracovať výlučne sama, bez zamestnancov a nesmie mať súčasne inú živnosť ani firmu. Poskytovanie služieb bývalému zamestnávateľovi je zakázané počas 24 mesiacov, aby sa zabránilo fiktívnym „živnostiam“, ktoré by nahrádzali pracovný pomer.
Výnimkou sú mladí ľudia od 16 rokov, ktorí môžu do systému vstúpiť len vtedy, keď majú zodpovedného zástupcu. Ten nesie právnu zodpovednosť, pričom cieľom je umožniť tínedžerom prvé skúsenosti s podnikaním, ale súčasne chrániť ich pred neuváženými záväzkami.
V porovnaní s klasickým živnostenským podnikaním ide o výrazne odlišnú filozofiu. Živnostník má síce neobmedzený príjem a môže si uplatniť výdavky, počítať však musí s povinnými odvodmi, daňovými priznaniami a pravidelnou administratívou. Mikropodnikateľ naopak zaplatí len 3 percentá z príjmu, hlási minimum údajov a funguje v zjednodušenom režime kontroly, ktorý sa opiera hlavne o bankový účet.
