Slovenské domácnosti by mali pred Vianocami dostať okrem otvorenia tunela Višňové aj ďalší darček – sľubovanú adresnú energopomoc na budúci rok. Ministerstvo hospodárstva však stále tají konkrétne podmienky, kto a v akej výške pomoc dostane. Štát musí počkať na finálne cenové rozhodnutia od ÚRSO, ktoré budú známe až začiatkom decembra, informuje SITA.sk.
Štát čaká na rozhodnutie ÚRSO
Hoci je systém pomoci podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej pripravený, rezort stále čaká na kľúčové údaje. Tými sú finálne cenníky od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a posledné dáta potrebné na výpočet bonity domácností.
Hovorca ÚRSO Radoslav Igaz potvrdil, že úrad na cenových návrhoch intenzívne pracuje a maximálne ceny energií určí do 30. novembra 2025. Od samotnej realizácie energopomoci však dáva ruky preč, keďže to je plne v kompetencii vlády.
Ministerka Saková dúfa, že v priebehu novembra bude mať všetky podklady a predloží na vládu návrh na všeobecný hospodársky záujem, ktorý pomoc definitívne spustí.
Posudzovať sa bude bonita
Denisa Saková prezradila, že pri posudzovaní nároku na pomoc sa bude hodnotiť bonita domácnosti. Do nej budú vstupovať najmä príjmy domácnosti prepočítané na počet jej obyvateľov. Napriek tomuto cieleniu by sa mala energopomoc dostať k približne 90 % slovenských domácností.
Ak systém niektorej domácnosti pomoc automaticky nepridelí, bude mať možnosť tento stav reklamovať. Pýtať sa na dôvody nepridelenia pomoci budú môcť ľudia prostredníctvom callcentra alebo osobne na klientskych centrách okresných úradov.
Forma pomoci sa bude líšiť
Spôsob doručenia pomoci sa bude líšiť podľa typu energie. Pri elektrine bude pomoc doručená priamo cez zálohové a zúčtovacie faktúry. Ceny elektriny budú dotované vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami, ktoré dodajú elektrinu za zvýhodnenú cenu (73 eur/MWh, čo je o 10 eur viac ako tento rok, ale stále výrazne pod trhovou cenou nad 100 eur). Bez tejto pomoci by si podľa prepočtov ministerstva domácnosť v rodinnom dome vykurujúca elektrinou priplatila budúci rok až 486 eur.
Rovnako cez faktúry bude doručená aj pomoc s cenami plynu. Bez nej by si domácnosť vykurujúca plynom priplatila 448 eur ročne.
Najzložitejšia situácia je pri teple, kde dodávatelia (CZT) nemajú priamy vzťah s domácnosťami, ale so správcami bytových domov. Preto sa tu pomoc doručí formou energošekov. Hodnota šeku sa určí individuálne podľa viacerých faktorov, vrátane ceny tepla v danej lokalite (ktorá sa na Slovensku výrazne líši), dodaného tepla na bytový dom a podielu plochy bytu. Bez pomoci by si priemerná domácnosť v byte za teplo priplatila 310 eur ročne. Energošek sa použije aj pre bytové kotolne a domácnosti odpojené od CZT.
Pomoc a problém v jednom
Energopomoc je pre veľkú časť slovenských občanov v súčasnosti absolútne kľúčová, no spôsob, akým je nastavená, je zároveň vysoko problematický.
Dôležitosť energopomoci spočíva v tom, že funguje ako finančný štít chrániaci domácnosti pred cenovým šokom. Bez tejto pomoci by si priemerná domácnosť v roku 2026 priplatila za energie stovky eur ročne (napr. 448 eur pri kúrení plynom alebo 310 eur pri teple z centrálneho zdroja). Pre veľkú časť populácie by to bol likvidačný nápor.
Prieskumy ukázali, že tretina Slovákov žije „od výplaty k výplate“ a nemá takmer žiadne úspory. Zároveň je ekonomika zaťažená konsolidačným balíčkom, ktorý ľuďom reálne znižuje čisté príjmy cez vyššie dane a odvody. V tejto napätej situácii by skokový nárast nákladov na bývanie uvrhol státisíce ľudí, najmä seniorov a rodiny s deťmi, do energetickej chudoby, kde by si museli vyberať medzi kúrením a jedlom. Pomoc teda udržiava sociálny zmier a zabraňuje kolapsu rozpočtov mnohých domácností.
Problémom však je, že táto pomoc v skutočnosti nie je adresná, ale plošná. Plán, že ju dostane až 90 % domácností, je kritizovaný z viacerých dôvodov.
Po prvé, je to extrémne drahé a neefektívne. Štát to bude stáť približne 435 miliónov eur. Hrozí, že tieto peniaze pôjdu aj vysokopríjmovým domácnostiam, ktoré by si vyššie ceny mohli dovoliť zaplatiť samy. Podľa analytikov by cielená pomoc zameraná len na skutočne ohrozené domácnosti stála zlomok tejto sumy (odhady hovoria o 50 až 100 miliónoch eur).
Po druhé, je to paradoxné v kontexte konsolidácie. Štát na jednej strane zavádza mimoriadne bolestivé a nepopulárne opatrenia (vyššie odvody pre zamestnancov, drastické zvýšenie odvodov pre živnostníkov, rušenie sviatkov), aby ušetril a získal peniaze, no na druhej strane stovky miliónov eur takto získaných peňazí obratom minie neefektívne tým, že dotuje energie aj ľuďom, ktorí to nepotrebujú.
Po tretie, plošné a umelé držanie nízkych cien je krátkodobé riešenie. Štát by podľa mnohých mohol namiesto energopomoci dotovať investície do zateplenia, výmeny okien alebo úspornejších spotrebičov, čo je, naopak, dlhodobým riešením.
