Slovenská republika pokračuje v intenzívnom financovaní svojich potrieb prostredníctvom dlhu. Podľa najnovšej mesačnej správy, ktorú zverejnila Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), si štát do konca októbra tohto roka požičal už úctyhodných 11,718 miliardy eur, píše denník Teraz.sk.
Táto celková suma bola získaná kombináciou viacerých nástrojov. Najväčší podiel tvorili štandardné mesačné aukcie štátnych dlhopisov, cez ktoré pritieklo do štátnej kasy 6,218 miliardy eur. Významnú časť, až 5 miliárd eur, získalo Slovensko formou syndikovaného predaja. Do celkovej bilancie prispela aj tohtoročná novinka – dlhopisy určené priamo pre bežných obyvateľov, ktoré dosiahli hodnotu 500 miliónov eur.
Vysoký záujem o investorov
Len v priebehu októbra prejavili investori o slovenský dlh značný záujem. V rámci štandardnej aukcie sa predali dlhopisy v hodnote 526 miliónov eur, pričom celkový dopyt investorov bol takmer trojnásobný a dosiahol až 1,421 miliardy eur.
Ešte výraznejší objem sa podarilo získať cez októbrový syndikovaný predaj. Štát si touto formou požičal 2 miliardy eur, pričom záujem investorov sa vyšplhal až na 3,8 miliardy eur.

Najbližšia aukcia sa posúva
ARDAL už informoval aj o termíne ďalšej aukcie štátnych dlhopisov, ktorá je naplánovaná na utorok 18. novembra. Posun z tradičného pondelka na utorok bol spôsobený tým, že v čase zostavovania emisného plánu na tento rok sa ešte počítalo s tým, že 17. november bude dňom pracovného pokoja. Konkrétnu ponuku dlhopisov pre túto nadchádzajúcu aukciu oznámi agentúra v pondelok 10. Novembra.
Prečo si štát toľko požičiava?
Požičiavanie si miliárd eur ročne je v súčasnom globálnom ekonomickom systéme úplne bežnou praxou pre drvivú väčšinu štátov, vrátane tých najvyspelejších ekonomík ako USA, Nemecko či Francúzsko. Hoci z pohľadu bežnej domácnosti platí, že dlhodobo míňať viac, ako zarobím, vedie k bankrotu, štáty fungujú v inom režime. Majú totiž teoreticky nekonečnú životnosť a schopnosť vyberať dane, čo z nich robí pre investorov veľmi dôveryhodných dlžníkov.
Šetrenie, odborne nazývané fiškálna konsolidácia, je síce potrebné, najmä ak dlh rastie príliš rýchlo (čo je aktuálny prípad Slovenska), ale nemôže sa diať zo dňa na deň. Štátny rozpočet je obrovský kolos, z ktorého sa financujú dôchodky, zdravotníctvo, školstvo, armáda, polícia a celá infraštruktúra.
Ak by štát prestal požičiavať a chcel by okamžite hospodáriť „na nulu“, musel by drasticky okresať tieto výdavky, čo by viedlo k sociálnym nepokojom a kolapsu základných služieb. Preto sa šetrenie musí diať postupne, zatiaľ čo požičiavanie zabezpečuje plynulý chod štátu.
Ako to funguje?
Celý mechanizmus funguje cez predaj štátnych dlhopisov. Štát (v našom prípade cez agentúru ARDAL) vypíše „inzerát“, že si chce požičať napríklad 500 miliónov eur a sľúbi, že ich o 10 rokov vráti a každý rok k tomu pridá úrok napríklad 3,5 %. Tieto dlhopisy kupujú veľké banky, poisťovne, dôchodkové fondy (vrátane tých, kde si sporia slovenskí občania v II. pilieri) a zahraniční investori. Robia to preto, lebo to považujú za bezpečnú investíciu.

Kľúčové je pochopiť, že veľká časť týchto nových pôžičiek nejde na nové míňanie. Štát pred sebou tlačí „dlhovú guľu“ z minulosti. Keď starým dlhopisom spred 10 rokov vyprší platnosť, štát musí veriteľom vrátiť istinu. Keďže tieto peniaze nemá, požičia si nové, aby vyplatil tie staré. Tomuto sa hovorí refinancovanie dlhu.
Problém nastáva vtedy, keď si štát musí požičiavať nové peniaze za výrazne vyšší úrok než v minulosti, pretože to extrémne zaťažuje budúce rozpočty – platíme potom miliardy len na úrokoch namiesto na nemocnice. A práve preto je dôležité udržiavať dôveru investorov a ratingových agentúr, aby nám boli ochotní požičiavať za rozumné úroky.
