Len málo inštitúcií na Slovensku má taký vplyv na každodenný život ľudí a firiem ako Úrad na ochranu osobných údajov, no jeho sankcie patria medzi najnižšie v Európe. Napriek vážnym porušeniam sa výška vybraných pokút pohybuje približne okolo 100 000 eur ročne, čo je sotva zlomok z celkového rozpočtu úradu.
Nízke príjmy a slabá motivácia
Úrad každý rok hospodári s približne 2 miliónmi eur, pričom na pokutách získa len zanedbateľnú časť. Tento rozdiel podľa odborníkov spôsobuje, že pre firmy je často jednoduchšie riskovať sankciu, než investovať do zavedenia pravidiel GDPR. Odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty upozorňuje, že poctivé podniky tak strácajú konkurenčnú výhodu. Ak by štát vystupoval razantnejšie, vybrané pokuty by mohli byť nielen zdrojom príjmov, ale aj účinným nástrojom na udržiavanie rovnosti na trhu.

Niektoré spoločnosti na Slovensku už investovali značné sumy do auditu interných procesov a školení, zatiaľ čo iné dlhodobo pravidlá ignorujú. ÚOOÚ sa tak dostáva do situácie, keď jeho rozhodnutia nie sú dostatočne viditeľné a nevyvolávajú rešpekt. Bez zásadnej zmeny prístupu sa rozdiely medzi poctivými a nezodpovednými hráčmi budú len prehlbovať.
Riadenie dôležitejšie než počty
Úrad argumentuje, že nemá dostatok ľudí a pracovná agenda každoročne rastie. Berthoty však tvrdí, že podobné regulátory v Európe zvládajú porovnateľný objem práce s rovnakým počtom zamestnancov. Kľúčovým problémom nie je počet pracovníkov, ale spôsob organizácie ich práce. Zlepšenie koordinácie, posilnenie odborných tímov a jasné rozdelenie kompetencií by podľa neho mohlo priniesť lepšie výsledky bez nutnosti veľkého zvyšovania rozpočtu.
Zároveň sa ukazuje, že agenda úradu nemusí byť rozsiahlejšia než v časoch pred rokom 2018, keď začalo platiť GDPR. Paradoxne, v iných krajinách majú úrady ešte viac povinností, pretože spravujú aj reguláciu elektronickej komunikácie a smernicu ePrivacy. Slovenský úrad má teda priestor prevziať ďalšie kompetencie a lepšie využiť svoj odborný potenciál.
Francúzsky príklad ako motivácia
V Európe patrí medzi najaktívnejšie regulátory francúzsky úrad CNIL, ktorý len za minulý rok vykonal stovky kontrol a udelil pokuty v hodnote miliónov eur. Okrem represie sa sústreďuje aj na vzdelávanie a konzultácie s verejnosťou. Takýto prístup posilňuje dôveru medzi občanmi a inštitúciami a zároveň podporuje dodržiavanie predpisov. Práve kombinácia kontroly a osvety môže byť vzorom pre slovenský úrad, ktorý potrebuje získať viac rešpektu i autority.
Nové vedenie ÚOOÚ by podľa odborníkov malo nastaviť dlhodobú víziu a definovať priority, ktoré majú reálny význam pre spoločnosť. V prostredí rýchlo meniacich sa digitálnych technológií nestačí len reagovať na podnety, ale treba aj predvídať budúce riziká. Ak sa úradu podarí premeniť systém riadenia a zamerať sa na efektívne využívanie zdrojov, Slovensko môže získať regulačný orgán, ktorý bude v európskom prostredí skutočne rešpektovaný.

