Slovenská zamestnanosť dosiahla svoj vrchol a v nasledujúcom roku ju zrejme čaká mierny pokles. Podľa analytikov momentálne nepracujú už len tí, ktorí nemôžu pre starostlivosť o dieťa či invaliditu, prípadne tí, ktorí pracovať nechcú. Celkový počet zamestnaných sa v posledných rokoch ustálil tesne nad hranicou 2,6 milióna osôb a táto hodnota sa prakticky nemení, hoci na trhu je stále voľných viac ako 107 000 pracovných pozícií. Informuje o tom denník Teraz.sk.
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozornil na výrazný posun v produktívnej populácii. Kým v roku 2013 pracovalo 76 % ľudí vo veku 25 až 54 rokov, dnes je to až 86 %. Stagnácia celkového počtu pracujúcich je podľa neho najmä dôsledkom demografie, keďže do dôchodku odchádza viac ľudí, než ich prichádza na trh práce. Tento výpadok pomáhajú čiastočne vykrývať zahraniční pracovníci.
Rezervy sú u mladých, starší ťahajú trh
Analytik vidí výrazné rezervy pri najmladšej vekovej kategórii od 15 do 24 rokov, kde zamestnanosť dosahuje len 22 % ľudí, čo je výrazne menej oproti západným krajinám. Opačný trend nastal u staršej generácie vo veku 55 až 64 rokov. Kým pred desiatimi rokmi pracovalo v tejto kategórii 45 % ľudí, v súčasnosti hlásia zamestnanosť už 66 %.
Ďurana neočakáva ďalší nárast počtu voľných pracovných miest, pretože ekonomika prechádza do fázy veľmi pomalého rastu a firmy často neotvárajú nové pozície, keďže nedokážu obsadiť ani tie existujúce.
Nové miesta brzdia vyššie dane
Trh práce zostáva napätý aj podľa Mariána Kočiša, analytika Slovenskej sporiteľne. Upozornil, že konsolidačné opatrenia vlády, najmä v podobe vyššieho zdanenia, okresali potenciál pre nové investície, a tým pádom aj pre tvorbu nových miest. S týmto hodnotením súhlasí aj Ďurana, ktorý doplnil, že schválené konsolidačné balíky predražili zamestnávanie, čo firmy núti k zefektívňovaniu výroby alebo jej presunu do zahraničia.
Kočiš vidí riziká aj v externom prostredí, napríklad v hrozbe vyšších ciel a globálnej obchodnej vojny, čo je pre otvorenú slovenskú ekonomiku nebezpečné. Predpokladá preto, že počet voľných miest bude skôr klesať. Pozitívnym impulzom pre zamestnanosť by však mohli byť investície z plánu obnovy, eurofondov či príchod veľkých investorov ako Volkswagen do Košíc a baterkáreň v Šuranoch.
Zamestnanosť postihli aj predčasné dôchodky
Významným faktorom ovplyvňujúcim zamestnanosť bol aj masívny odchod do predčasného dôchodku. Sociálna poisťovňa od januára do októbra tohto roka priznala 11 763 takýchto dôchodkov. Situácia sa však stabilizuje – v októbri 2025 evidovali 544 žiadostí, čo je medziročne o 605 menej a v porovnaní s kritickým októbrom 2023 ide o pokles až o 3 914 žiadostí.
Podľa Ďuranu zmeny zvýhodňujúce predčasné penzie poškodili najmä priemysel, ktorý prišiel o kvalifikovaných ľudí. Kočiš uzavrel, že tento tlak na zamestnávateľov sa už zmierňuje, keďže naakumulovaný potenciál záujemcov o predčasný odchod sa vyčerpal.
Treba očakávať výpovede?
Hoci odborníci predpovedajú mierny pokles celkovej zamestnanosti, nejde o signál drastickej vlny výpovedí. Tento očakávaný pokles je skôr dôsledkom prirodzených demografických zmien, keďže do dôchodku odchádza viac ľudí, než koľko mladých prichádza na trh práce.
Zároveň však platí, že firmy budú kvôli vyšším daniam a vládnym konsolidačným opatreniam opatrnejšie a pravdepodobne nebudú vytvárať nové pracovné miesta v takom objeme ako doteraz. Skôr sa zamerajú na optimalizáciu a zefektívnenie súčasnej výroby. Pozitívnym signálom pre stabilitu trhu zostáva fakt, že stále existuje viac ako 107-tisíc neobsadených pracovných miest.
