Hoci priemerná mzda na Slovensku „na papieri“ rastie, pre drvivú väčšinu zamestnancov zostáva nedosiahnuteľným snom. Len približne pätina Slovákov reálne zarába sumu na úrovni priemernej mzdy, ktorá bola v minulom roku 1 524 eur. Realita je taká, že väčšina ľudí v hrubom nezarobí ani 1 300 eur mesačne, čo je minimálne o 240 eur menej ako oficiálny priemer, píše denník Pravda.
Napriek tomu, že makroekonomické ukazovatele sa zlepšujú, mnohí ľudia subjektívne nepociťujú rast životnej úrovne a žijú od výplaty do výplaty. Upozornil na to analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v súvislosti s údajmi Eurostatu, podľa ktorých subjektívna chudoba v Európe klesá, no Slovensko z tohto trendu výrazne neťaží.
Koľko potrebujeme na dôstojný život?
Základná otázka teda znie, aký plat je potrebný na kvalitný život, nielen na „prežívanie“. Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč pre denník Pravda priblížil metodiku organizácie Wageindicator, podľa ktorej je na dôstojný, hoci stále skromný život na Slovensku, potrebný príjem minimálne 1 000 eur mesačne.
Zdôraznil, že táto suma je vyššia ako aktuálna minimálna mzda. Tá je tento rok nastavená na 816 eur a v roku 2026 sa zvýši na 916 eur. Na najnižšej minimálnej mzde (ktorej výška sa odvíja od stupňa náročnosti práce) aktuálne pracuje viac ako 100-tisíc ľudí. To podľa odhadov znamená, že približne štyri percentá všetkých zamestnancov nemajú ani napriek pravidelnému príjmu dosť peňazí na dôstojný život.
Košč však dodal, že mzda 1 000 eur má zabezpečiť len základné prežitie. Ak by sme sa chceli baviť o skutočnej spokojnosti a plate, ktorý zabezpečí viac než len základ, museli by sme hovoriť o príjme približne 1 800 až 2 000 eur v hrubom, čo je opäť viac, ako je súčasný celoštátny priemer.
Podobne to vidí aj ekonomický analytik 365.bank Tomáš Boháček. Ten prepočítal, že aby sa priemerný Slovák mohol cítiť ekonomicky komfortne – teda pokryl bežné výdavky, mohol si sporiť a občas si niečo dopriať – musela by sa priemerná čistá mzda pohybovať okolo 1 500 eur. To v prepočte znamená hrubý príjem okolo 2 000 eur, čo je úroveň, ktorú zatiaľ dosahuje len menšina.
Priemerná mzda klame
Štatistiky platov môžu byť mätúce. Radovan Ďurana z INESS vysvetľuje, že kým priemerná mzda (minulý rok 1 524 eur) hovorí viac o celkovej ekonomike, mediánový plat (minulý rok 1 434 eur) lepšie vypovedá o realite Slováka, ktorý je presne v strede príjmového rebríčka. Medián ukazuje sumu, pri ktorej presne polovica ľudí zarába menej a druhá polovica viac.
Podľa Tomáša Boháčeka medián eliminuje extrémny vplyv veľmi vysokých platov, a preto dáva realistickejší obraz. Zároveň však upozorňuje na problém, že mnoho ľudí nerozlišuje medzi hrubou mzdou a reálnou sumou na účte či v kúpyschopnosti.
Ján Košč dodáva, že politici sa radi chvália rastom priemernej mzdy, čo však frustruje ľudí, ktorí zarábajú menej. Podľa neho je priemer len matematický údaj a nič nehovorí o ekonomickej realite konkrétneho človeka. Štatistiky štruktúry miezd totiž ukazujú, že až tri štvrtiny pracujúcej populácie zarobia menej ako 2 000 eur mesačne.
Prečo zarábame málo?
Experti sa zhodujú, že kľúčom k vyšším platom nie je porovnávanie sa, ale zmena štruktúry ekonomiky. Podľa Tomáša Boháčeka by priestor na rast vznikol, ak by sme prešli na sofistikovanejšiu výrobu, výskum a služby s vyššou pridanou hodnotou. Podľa neho síce pracujeme veľmi veľa, vrátane nočných zmien, ale venujeme sa prácam s limitovaným rastovým potenciálom.
Nízke platy sú podľa neho priamym dôsledkom toho, že slovenskí zamestnanci v priemere vytvoria o 25 až 30 percent nižšiu pridanú hodnotu, ako je priemer EÚ, a iba polovicu toho, čo pracovníci v Rakúsku či Nemecku. Naša priemerná mzda tak dosahuje len 45 % priemeru EÚ a tretinu nemeckej úrovne, za čo môže vysoký podiel montážnych pozícií a slabá digitalizácia.
Makroekonomický analytik VÚB banky Michal Lehuta s tým súhlasí a dodáva, že vzhľadom na to, čo naša ekonomika produkuje, vlastne zarábame primerane. Kým tohtoročný HDP na obyvateľa dosiahne zhruba 60,8 % priemeru EÚ, náklady na hodinu práce sú na úrovni 57 až 58 % priemeru EÚ.
Košč však oponuje, že v pomere k cenám a produktivite práce zarábame podstatne menej ako väčšina EÚ. Tvrdí, že hoci sa produktivita práce za posledných 15 rokov rýchlo približovala priemeru EÚ, mzdy rástli „zásadne pomalšie“.
Radovan Ďurana z INESS uzatvára, že mzdy rastú zvyšovaním produktivity, nie porovnávaním. Hodnota práce je podľa neho daná tým, koľko je za ňu objednávateľ ochotný zaplatiť a aká je konkurencia na trhu práce. Ako príklad uviedol kopanie jamy v Prešove, kde sa na prácu hlási 10 ľudí, a v Hamburgu, kde sa hlási jeden. Hodnota tejto práce a teda aj mzda bude logicky vyššia v Hamburgu. Rozdiely v platoch sú podľa neho prirodzené a sú dané schopnosťami a nahraditeľnosťou zamestnanca.
