Každý rok na prelome sezóny sa opakuje ten istý zmätok, keď vodiči riešia, či im na trasu stačí bežná diaľničná známka alebo musia platiť mýto. Najviac mätie značka s veľkým písmenom „M“ v žltom kruhu, ktorú mnohí stále nesprávne považujú za symbol diaľničnej známky. Takáto nepozornosť však môže stáť stovky eur.
Ako čítať symbol „M“
Písmeno „M“ označuje úsek, za ktorý sa vyberá mýto, a teda je určený najmä pre vozidlá s hmotnosťou nad 3,5 tony. Ide o nákladné autá, väčšie karavany a autobusy, ktoré musia mať takzvanú mýtnu jednotku. Vodiči osobných áut do 3,5 tony po týchto úsekoch jazdia bez poplatku, ak sa na tabuli nenachádza aj symbol diaľničnej známky. Len vtedy potrebujú mať platnú elektronickú známku, inak riskujú pokutu.
Rozlíšenie týchto dvoch symbolov je dôležité, pretože mýto sa platí automatizovane prostredníctvom zariadenia vo vozidle, zatiaľ čo diaľničná známka sa viaže na evidenčné číslo osobného auta. Zmätenie týchto režimov je častou príčinou sankcií, ktoré podľa vyhlášky môžu presiahnuť aj 240 eur. Niektorí vodiči dokonca dostanú pokutu dvakrát, ak ich systém odhalí na viacerých úsekoch.
Značky, ktoré si vodiči mýlia
Značka „M“ býva často umiestnená na obchvatoch alebo rýchlostných cestách, ktoré sa napájajú na diaľnice. Slovensko nie je výnimkou, podobné značenie používajú aj v Česku, Maďarsku či Rakúsku. Ak sa vodič spolieha len na navigáciu a nepovšimne si symboly pri vjazde na spoplatnený úsek, môže ho pri kontrole prekvapiť nemilá správa. Kamery totiž pracujú nepretržite a systém jednoducho zachytí EČV každého auta.
Konkrétny začiatok plateného úseku vždy označuje zreteľná dopravná značka, ktorá zároveň uvádza aj ukončenie. Symbol ukončenia má rovnaký tvar, no je preškrtnutý. Po jeho prejdení už vodiči poplatok neplatia. Napriek zjavnej logike sa práve tieto značky prehliadajú najčastejšie, najmä mimo veľkých ciest, kde ich vodiči nečakajú.
Prevencia pred pokutami
Odborníci upozorňujú, aby si vodiči ešte pred cestou overili pravidlá platné pre konkrétnu krajnú, ktorou budú prechádzať. Na oficiálnych weboch správcov diaľnic a poskytovateľov mýta sa dá zistiť, ktoré úseky patria do kategórie spoplatnených a aký typ platby sa vyžaduje. Pravidlá sa pritom líšia aj podľa hmotnosti vozidla alebo emisnej triedy. Kto jazdí často do zahraničia, mal by mať všetky krajiny uložené v prenosnom „profile vodiča“ v mobilnej aplikácii alebo v palubnom systéme vozidla.
Kontroly na diaľniciach sú prísnejšie než pred pár rokmi. Od okamihu, keď štát zaviedol automatizované kamerové systémy, funkcionári tvrdia, že presnosť identifikácie vozidiel presahuje 90 percent. Pokuty sa tak vymáhajú rýchlo a plynulo, čo má priniesť viac peňazí do údržby ciest, ale aj viac disciplíny medzi vodičmi.
