Len málo Slovákov vie, že ak počas života neodpracujú aspoň 15 rokov, štát im v dôchodkovom veku nepošle ani cent. Penzia totiž neprichádza automaticky, ale až po splnení zákonom stanovených podmienok. Napriek tomu existuje záchranná sieť, vďaka ktorej ľudia bez odvodovej histórie nezostanú úplne bez príjmu.
Podľa aktuálnych pravidiel Sociálnej poisťovne má nárok na starobný dôchodok len ten, kto bol najmenej 15 rokov dôchodkovo poistený. Do tohto obdobia sa ráta zamestnanie aj obdobie dobrovoľného platenia odvodov.
Zmeny, ktoré zamiešali kartami
Ešte koncom minulého storočia uhrádzal štát dôchodkové poistenie aj za ľudí evidovaných na úrade práce, študentov či brancov na povinnej vojenskej službe. Tento systém sa skončil 31. decembra 2000. Odvtedy štát neplatí odvody za nezamestnaných, ktorí len čakajú na prácu, a po roku 2003 prestal podporovať aj poberateľov dávky v nezamestnanosti. Tí, ktorí si sami neplatili poistné, dnes nemajú na dôchodok nárok.
Zatiaľ čo niektorým skupinám štát poistné zrušil, iným ho stále uhrádza. Ide napríklad o rodičov starajúcich sa o dieťa do šiestich rokov, poberateľov príspevku na opatrovanie, osobných asistentov či účastníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Sociálny systém tak podporuje tých, ktorí sa starajú o iných alebo si z objektívnych dôvodov nemôžu zarábať sami.
Výnimka len pre mladých invalidov
Existuje však špecifická situácia, kedy človek môže dostať dôchodok bez odpracovania čo i len jedného dňa. Ide o tzv. invalidný dôchodok z mladosti, ktorý štát prizná ľuďom, ktorí sa stali invalidnými ešte pred dovŕšením 20 rokov. Títo poistenci si nemali možnosť vytvoriť pracovnú históriu, preto im poisťovňa započíta roky, ktoré im chýbajú do dôchodkového veku. V praxi tak môžu dostávať dávku podobnú ako bežní dôchodcovia.
Prečítajte si tiež
Pomoc namiesto penzie
Ak človek nikdy nepracoval a nespĺňa podmienku odpracovaných rokov, zostáva mu možnosť požiadať o dávku v hmotnej núdzi. O túto pomoc sa starajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Nárok vzniká len vtedy, ak príjem jednotlivca alebo domácnosti nedosahuje hranicu životného minima a zároveň si ho členovia nemôžu zvýšiť vlastnou prácou.
Pre ilustráciu, osamelý 65-ročný muž bez príjmu môže mesačne dostať približne 270 eur. Suma sa skladá zo základnej dávky vo výške 86,50 eura, ochranného príspevku 88,40 eura, ktorý získava vďaka dôchodkovému veku, a príspevku na bývanie okolo 97 eur. Nejde síce o vysokú pomoc, ale môže pokryť základné potreby, kým sa situácia žiadateľa nezlepší.
Veľa ľudí však netuší, že tieto dávky vypláca úrad práce a nie Sociálna poisťovňa. Rozdiel je dôležitý, pretože penzia vychádza z odvodovej histórie, zatiaľ čo dávky v hmotnej núdzi len z aktuálnej finančnej situácie domácnosti. Jedna dávka teda nahrádza chýbajúce poistné práva, druhá odmeňuje tých, ktorí do systému prispievali.
