Pod hladinou Baltského mora práve prebieha najväčší hon na ponorky v povojnových dejinách regiónu. Cvičenie Exercise Merlin mení relatívne uzavretý záliv medzi Švédskom, Fínskom a pobaltskými štátmi na priestor, kde NATO skúša, čo vydržia jeho najmodernejšie podmorské stroje a senzory. V čase, keď Rusko z Kaliningradu vysiela svoje tiché jednotky triedy Kilo, ide o ukážku s jasným odkazom pre Moskvu.
Aliancia po plnoprávnom vstupe Švédska hovorí o situácii, akú v regióne nezažila od roku 1945. Podstatná časť pobrežia patrí členským štátom NATO, pričom nová švédska obranná doktrína počíta s tým, že hranica medzi mierom a otvoreným konfliktom leží na východnom okraji Baltského mora. Kontradmirál Bret Grabbe z amerického námorníctva pripomína, že NATO tu disponuje niekoľkonásobnou početnou prevahou lodí, čo má slúžiť ako trvalé odstrašenie.
Baltik ako laboratórium ASW
Exercise Merlin prepája švédske, nemecké, holandské a francúzske ponorky, ktoré sprevádzajú hladinové jednotky a vrtuľníky, a nad nimi krúžia americké lietadlá námornej hliadky. Všetci tu trénujú protiponorkový boj v jednom z najkomplikovanejších morských prostredí na svete. Baltské more je plytké, plné starých mín a civilných lodí, pričom len niekoľko desiatok míľ od cvičiacich síl sa nachádzajú ruské základne a zoskupenia.
OSINT analytici odhadujú, že Rusko má v regióne nepretržite dve až tri dieselové ponorky triedy Kilo, ktoré môžu ohrozovať podmorskú infraštruktúru, energetické potrubia a dátové káble. NATO oproti nim nasadzuje moderné multimisijné plavidlá so silnou senzorickou výbavou, tichým pohonom a schopnosťou nasadzovať bezposádkové systémy. Práve tu si aliancia overuje, ako dobre vie sledovať nepriateľa v priestore, kde má aj on bohaté skúsenosti.
Švédsko z neutrálnej bariéry na prvú líniu
Šéf švédskeho námorníctva kontradmirál Johan Norlén otvorene hovorí, že obrana sa už nesmie končiť na švédskom pobreží, ale musí siahať k partnerom na druhej strane Baltu.
Švédske námorníctvo má pritom povesť tichého, ale tvrdého hráča. Incident z roku 2005, keď ponorka triedy Gotland počas amerického cvičenia simulovane „potopila“ lietadlovú loď USS Ronald Reagan, sa stal legendou medzi odborníkmi. Dnes Švédi prevádzkujú tri modernizované plavidlá triedy Gotland a jednu ponorku Södermanland, ktoré dopĺňa štvorica stealth korviet Visby, určených na boj v pobrežných vodách.
Prečítajte si tiež
A26 a Luleå, drahá budúcnosť flotily
Najväčšiu pozornosť pútajú nové ponorky A26 Blekinge-class, označované ako piata generácia. Projekty HMS Blekinge a HMS Skåne od Saab Kockums sú navrhnuté špeciálne pre podmienky Baltského mora, využívajú Stirlingov AIP pohon, majú viackanálové moduly pre drony a potápačské tímy a počítajú aj s operáciami na morskom dne vrátane ochrany podmorských káblov. Ide o nástroje, ktoré majú ochrániť kritické trasy v čase mieru aj konfliktu.
Projekt však sprevádzajú výrazné komplikácie. Štát pri objednávke v roku 2015 rátal, že ponorky budú v službe už okolo roku 2024. Teraz úradníci priznávajú, že prvá jednotka má prísť až v roku 2031 a druhá okolo roku 2035. Rozpočet narástol na viac než dvojnásobok, na približne 25 miliárd švédskych korún. Obranná agentúra zdôrazňuje, že výstavba úplne novej triedy nesie vysoké technické a finančné riziká, ktoré sa podarilo čiastočne stabilizovať, ale nie odstrániť.
Popri ponorkách plánuje Švédsko aj výrazné zväčšenie svojej hladinovej flotily. Nové fregaty triedy Luleå majú mať dĺžku okolo 120 metrov a poskytnúť priestor pre vertikálne odpaľované protilietadlové rakety, pokročilé radary a bezposádkové prostriedky. O kontrakt súperí štvorica hráčov Saab, Babcock, Naval Group a Navantia. Prvé dva kusy majú prísť do služby približne v roku 2030, pričom úplná flotila sa očakáva až po roku 2035.
Všetky tieto projekty sa odohrávajú v čase, keď Baltské more prestáva byť okrajom mapy. Každé meškanie pri A26 alebo Luleå znamená dlhšie obdobie, keď Švédsko musí vystačiť so staršími plavidlami a zároveň zvládať rastúce napätie s Ruskom. Otvorenou otázkou zostáva, či sa podarí udržať tempo modernizácie, alebo aliancia bude musieť hľadať provizórne riešenia cez väčšiu prítomnosť spojeneckých flotíl.
