10-percentné prepúšťanie v rámci verejného sektora bol jedným z kľúčových záväzkov štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý predstavila ešte v septembri minulého roka ako súčasť konsolidačných opatrení. Aby tento záväzok potvrdila, do návrhu rozpočtu na rok 2025 implementovala desaťpercentné viazanie personálnych výdavkov pre štátnych úradníkov.
V priebehu uplynulých mesiacov však zo strany ekonómov aj opozície zaznievala hlasná kritika poukazujúca na nedodržanie tohto sľubu, teda že sa žiadne prepúšťanie v skutočnosti nekoná, píšu Aktuality.sk. Dokonca aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v septembri tohto roka informoval, že na úrovni ústredných orgánov štátu došlo v skutočnosti k navýšeniu počtu zamestnancov o 699 osôb, čo si vyžiadalo navýšenie osobných výdavkov o viac ako 240 miliónov eur. Najviac ľudí malo pribudnúť na ministerstve práce (+199), v rezorte zdravotníctva (+152), na ministerstve vnútra (+73) a na úrade vlády (+67).
Aktuality.sk preto oslovili ministerstvá a ďalšie ústredné orgány, aby objasnili, aká je realita a ako sa im darí sľubované škrty napĺňať.
Najväčšie prepúšťanie hlási Vnútro a Kultúra
Najrazantnejšie prepúšťanie potvrdil rezort vnútra. Podľa hovorcu Mateja Neumanna sa v podmienkach ich rezortu rušenie miest dotkne približne 650 zamestnancov na pracoviskách po celom Slovensku, vrátane okresných úradov. Neumann dodal, že zamestnancom sú ponúkané iné voľné miesta. Podľa policajných odborárov sa má najväčšia vlna dotknúť práve okresných úradov a katastrálnych odborov, kde má prísť o prácu 480 ľudí. Ministerstvo vnútra vysvetľuje tento krok ako súčasť komplexnej modernizácie, ktorá zahŕňa aj obmenu IT techniky či zmeny v územnej pôsobnosti úradov.
Informácie o masívnom prepúšťaní potvrdilo aj ministerstvo kultúry. Hovorkyňa Petra Demková pre Aktuality.sk uviedla, že ministerstvo prerokovalo možnosti znižovania stavov so štatutármi podriadených organizácií. Zodpovednosť za spôsob prepúšťania je však plne v kompetencii riaditeľov týchto inštitúcií. Celkovo má byť v rezorte kultúry zrušených približne 400 miest. Tento krok vyvolal ostrú kritiku Odborového zväzu profesionálnych hudobníkov (ÚNIA), ktorý ho považuje za obchádzanie sociálnej diskusie a Zákonníka práce.
Ďalšie rezorty hlásia skôr menšie úpravy stavov:
- Ministerstvo dopravy potvrdilo, že k 1. januáru 2026 ruší celkovo 32 pracovných miest z dôvodu konsolidácie.
- Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sa dohodlo s ministerstvom financií na miernejšom postupe. Namiesto pôvodných 10 % (vyše 110 ľudí) znížili počet miest len o 47, a to výlučne v bratislavskej centrále. Reálne výpovede dostalo len 20 osôb, ostatné miesta sa uvoľnili dohodou alebo odchodom do dôchodku. Rezort už ďalšie prepúšťanie v roku 2026 neplánuje.
- Ministerstvo cestovného ruchu a športu oznámilo, že po vykonaní personálneho auditu bude na ministerstve pracovať o 20 ľudí menej.
- Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) ako jediný z ďalších oslovených orgánov potvrdil zníženie stavu o 11 ľudí od 1. januára 2026.
- Ministerstvo spravodlivosti presné čísla neuviedlo, no podľa rozpočtových príloh by malo budúci rok prepustiť 24 zamestnancov z celkového počtu 15 521.
- Ministerstvo školstva potvrdilo prípravu opatrení, pričom predbežný odhad počíta so znížením o približne 10 percent zamestnancov samotného ministerstva.
- Ministerstvo práce potvrdilo, že sa chystá zoštíhlenie aparátu na ministerstve, úradoch práce aj v Sociálnej poisťovni, no konkrétne čísla sa ešte upresňujú.
Kto prepúšťanie odmieta?
Napriek konsolidácii viaceré ministerstvá a úrady prepúšťanie nielen odmietajú, ale dokonca prijímajú nových ľudí.
Ministerstvo investícií (MIRRI) rezortu Samuela Migaľa nielenže neplánuje prepúšťať, ale naopak chce zamestnať vyše 50 nových ľudí. Tvrdí, že efektívnejšou alternatívou je presmerovať zamestnancov na „technickú pomoc“, vďaka čomu by neboli financovaní zo štátneho rozpočtu, ale z európskych fondov. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu bez okolkov priznal, že z dôvodu novej agendy súvisiacej so stavebným zákonom musel tento rok posilniť kapacity o približne 170 zamestnancov a aktuálne prepúšťanie neplánuje.
Ministerstvo zdravotníctva reagovalo na správu NKÚ o náraste 152 zamestnancov. Hovorkyňa Veronika Daničová spresnila, že tento nárast sa týka podriadených organizácií (ako ŠÚKL či ÚVZ) na ich vlastnú žiadosť. Samotné ministerstvo má podľa nej o 15 zamestnancov menej ako minulý rok. Prepúšťať potom neplánujú ani Protimonopolný úrad, Úrad jadrového dozoru (ÚJD) a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Všetky tieto odborné inštitúcie tvrdia, že sú personálne poddimenzované. ÚJD dokonca varoval, že ďalšie krátenie by mohlo spomaliť procesy, ako je licencovanie dostavby elektrárne Mochovce 4.
Nie efektivita, ale rušenie agendy
Analytik INESS Radovan Ďurana v tejto súvislosti uviedol, že o efektivite práce by mal rozhodovať externý subjekt, keďže v štátnej správe sú bežné priateľské väzby a vytváranie nových oddelení len kvôli povýšeniu zamestnancov.
Podľa neho však meranie efektivity nerieši problém zbytočnej práce. Kvalitný audit by sa mal zamerať na to, či sú výkony ministerstiev vôbec potrebné. Ďurana hovorí napríklad o vytváraní zbytočných databáz, archivovaní už dostupných potvrdení či písaní analýz, ktoré nikto nepotrebuje.
Ako príklad uviedol zrušenie štátneho porovnávača cien potravín, čím by sa ušetrili miesta jeho administrátorov aj kapacity ministerstva financií. Práve rušenie nepotrebnej agendy podľa neho prináša násobne väčšie úspory ako len hľadanie efektivity v deľbe práce.
Ministerstvá hospodárstva, financií, pôdohospodárstva, obrany a životného prostredia na otázky týkajúce sa prepúšťania neodpovedali.
