Vládna koalícia prijala rozhodnutie, ktorým ruší 17. november ako deň pracovného pokoja. Hoci Deň boja za slobodu a demokraciu zostáva v kalendári zapísaný ako štátny sviatok, stratí svoj hlavný benefit – nárok na voľno pre zamestnancov.
Prakticky to znamená, že sa stane bežným pracovným dňom a ľudia, ktorí budú v tento deň pracovať, automaticky nedostanú sviatočný príplatok. Kabinet tento krok obhajuje potrebou konsolidácie verejných financií. Tento krok však okamžite vyvolal búrlivú verejnú debatu o symbolike a úcte k historickým udalostiam, ako aj rázne protesty, píše Startitup.sk.
Inštitúcie sa búria
Viacerí zamestnávatelia a inštitúcie okamžite oznámili, že vládne rozhodnutie rešpektovať nebudú. Rozhodli sa 17. novembra ponechať voľno ako vlastné gesto úcty k udalostiam z roku 1989.
Proti zmene sa ozvali napríklad zástupcovia samospráv. Mestské zastupiteľstvo v Trstenej zverejnilo oficiálne vyhlásenie, v ktorom vyjadrilo hlboký nesúhlas so zrušením pracovného pokoja. Zdôraznili, že hoci rozumejú potrebe šetriť, považujú toto riešenie za mimoriadne nešťastné a nevhodné, pretože oslabuje úctu k historickým udalostiam.
Pripomenuli, že 17. november je symbolom pádu totality a návratu k slobodným voľbám. Vyzvali preto najvyšších predstaviteľov štátu, aby od tohto zámeru upustili a hľadali iné formy úspor.
Akademická pôda vyhlasuje rektorské voľno
K iniciatíve sa masívne pridala aj akademická obec. Desiatky univerzít a fakúlt po celom Slovensku oznámili, že 17. november si uctia poskytnutím rektorského voľna pre študentov aj zamestnancov. Knižnice, študovne a administratívne oddelenia budú fungovať len v obmedzenom režime, prípadne ostanú úplne zatvorené, a plánované vyučovanie sa ruší alebo presúva.
Svoj postoj deklarovali prakticky všetky kľúčové vysoké školy, vrátane Univerzity Komenského, Slovenskej technickej univerzity, Ekonomickej univerzity, VŠVU a VŠMU v Bratislave. Pridali sa aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, obe trnavské univerzity (Univerzita sv. Cyrila a Metoda a Trnavská univerzita), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Žilinská univerzita, Technická univerzita vo Zvolene, Katolícka univerzita v Ružomberku, Prešovská univerzita, Univerzita J. Selyeho v Komárne, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a mnohé ďalšie.
17. november si uctia aj banky
K odkazu 17. novembra sa prihlásil aj súkromný sektor. Slovenská sporiteľňa oznámila jasné gesto: jej pobočky zostanú v tento deň zatvorené ako prejav úcty. Klientom však ostanú k dispozícii digitálne kanály, bankomaty a infolinka.
Iný prístup zvolila VÚB banka, ktorá si 17. november uctí heslom „Pol dňa pre klientov, pol dňa pre zamestnancov“. Svoje pobočky nechá otvorené iba dopoludnia na vybavenie neodkladných záležitostí, zatiaľ čo popoludnie poskytne zamestnancom voľno na pripomenutie si odkazu tohto sviatku.
K „odboju“ sa má pridať aj Generali, tretia najväčšia poisťovňa na trhu. Z technologického sektora už účasť na iniciatíve verejne potvrdili spoločnosti ako Lenovo, Datalan, Asseco Central Europe či Hewlett Packard Enterprise Slovakia.
Niektorí na to idú “trochu inak”
Našli sa však aj spoločnosti, ktoré sa rozhodli ísť proti prúdu. Sieť kníhkupectiev Martinus v predstihu oznámila, že svoje kamenné prevádzky 17. novembra nezatvorí. Toto rozhodnutie vyvolalo vlnu kontroverzných reakcií, najmä po tom, ako ich status o otvorení zapôsobil na časť verejnosti ako „studená sprcha“.
Firma vysvetlila, že pri rozhodovaní zafungoval rutinný proces a čelila tlaku nákupných centier, ktoré hrozili zmluvnými pokutami za zatvorenie prevádzok. Martinus zároveň priznal, že v minulosti si dokázal výnimky vyjednať, ako napríklad na Štedrý deň alebo na niekoľko hodín počas zhromaždení po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Spoločnosť sa ospravedlnila za tón komunikácie a uviedla, že tentoraz zvolila iný prístup. Namiesto symbolického zatvorenia chce hodnoty, ktoré predstavuje 17. november, pripomínať priamo v predajniach a osláviť slobodu tým, čo v daný deň robia. Značka v závere dodala, že hoci Martinusy nebudú zatvorené, veria, že v nich budú aj tak jasne znieť ich hodnoty.
Zrušenie sviatkov má generovať príjmy
Hlavným a oficiálne deklarovaným dôvodom, prečo sa vláda rozhodla zrušiť 17. november ako deň pracovného pokoja (a ďalšie sviatky), je snaha o konsolidáciu verejných financií, teda o zlepšenie stavu štátneho rozpočtu.
Štát si od tohto kroku sľubuje predovšetkým dva kľúčové ekonomické efekty. Prvým je priame zvýšenie ekonomického výkonu krajiny. Každý deň pracovného pokoja, kedy je väčšina fabrík, úradov a prevádzok zatvorená, znamená pre národné hospodárstvo výpadok v produkcii. Zmenou tohto dňa na bežný pracovný deň sa do ekonomiky pridáva jeden celý pracovný deň, čo sa priamo prejaví na náraste hrubého domáceho produktu (HDP). Viac vyrobených tovarov a poskytnutých služieb znamená vyššiu ekonomickú aktivitu.
Druhý efekt, ktorý je pre vládu ešte dôležitejší, priamo nadväzuje na ten prvý: zvýšený výber daní a odvodov. Keď firmy a zamestnanci pracujú, generujú príjmy a obraty, z ktorých sa platia dane. Vyšší HDP a ekonomická aktivita v tento deň tak automaticky znamenajú vyššie príjmy do štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty (DPH), z daní z príjmov firiem a rovnako z daní a odvodov, ktoré platia zamestnanci a zamestnávatelia.
Zároveň samotný štát, ako najväčší zamestnávateľ, ušetrí nemalé prostriedky na mzdách. Počas dňa pracovného pokoja musí zamestnancom v štátnej a verejnej správe (ako sú policajti, zdravotníci či hasiči), ktorí musia pracovať, vyplácať vysoké sviatočné príplatky. Zrušením tohto statusu sa 17. november stáva bežným pracovným dňom s bežnou mzdou, čím sa znižujú priame výdavky štátu.
