Ministerstvo práce pripravuje zásadnú novelu zákona, ktorá sprísni pravidlá pre fungovanie sociálnych podnikov na Slovensku. Zákon má za cieľ zamedziť zneužívaniu systému a štátnych príspevkov tzv. špekulantmi. Nové pravidlá prinesú kratšie lehoty na splnenie povinností, povinnosť vracať príspevky pri neúspechu, obmedzenia pri subdodávkach a možno aj zvýšenie DPH. Zmeny by mali platiť už od januára 2026, upozorňuje portál Peniaze.sk.
Bič na špekulantov, ochrana pre zraniteľných
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) v utorok oznámil, že nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch vstúpil do medzirezortného pripomienkového konania. Podľa ministra je cieľom nájsť rovnováhu – na jednej strane odstrániť z trhu subjekty, ktoré systém zneužívajú, no na druhej strane „nezadusiť“ tie sociálne podniky, ktoré skutočne pomáhajú zamestnávať zdravotne alebo inak znevýhodnených ľudí. Na Slovensku aktuálne funguje viac ako 600 takýchto podnikov.
Zákon sprísni podmienky pre príspevky a zamestnancov
Zákon prináša viacero sprísnení týkajúcich sa štátnych dotácií a zamestnávania. Zavádza sa povinnosť vrátiť časť tzv. vyrovnávacieho príspevku, ak sa podniku nepodarí zamestnanca integrovať na trh práce. Podniky budú mať trojmesačnú skúšobnú lehotu na rozhodnutie o ponechaní zamestnanca.
Pri prijatí značne znevýhodnenej osoby s príspevkom bude platiť povinnosť udržať ju v zamestnaní aspoň rok, inak bude musieť podnik vrátiť celý príspevok. Pri osobách so zdravotným znevýhodnením už nebude stačiť len uznanie invalidity, ale každú pozíciu bude musieť individuálne posúdiť lekár.
Výška štátneho príspevku sa má po novom naviazať na minimálnu mzdu (915 eur). Podľa ministra by bez tejto zmeny hrozilo vyčerpanie eurofondov už v máji 2026. Zavádza sa aj pravidlo, že ten istý podnik môže na toho istého zamestnanca poberať príspevok len raz, a zamestnanec nebude môcť mať súbežne iné zamestnanie.
Kratšie lehoty a limity na zisky
Zákon tiež sprísni pravidlá pre samotné fungovanie podnikov. Nové sociálne podniky budú musieť splniť kvótu zamestnania znevýhodnených osôb už do štyroch mesiacov (namiesto roka). Zisk uložený v osobitnom fonde budú musieť použiť do dvoch rokov (namiesto piatich), inak prepadne štátu. Toto pravidlo platí aj v prípade, ak podnik počas tejto lehoty ukončí činnosť.
Výrazne sa obmedzí aj možnosť využívať subdodávateľov – sociálny podnik bude môcť cez nich realizovať maximálne 20 % hodnoty zákazky. Zakázané bude aj vytváranie konzorcií sociálnymi podnikmi.
Vyššia kontrola a možné zvýšenie DPH
Ministerstvo práce plánuje zintenzívniť aj kontroly, pričom ročne chce preveriť 5 až 10 percent všetkých sociálnych podnikov. V spolupráci s ministerstvom financií sa pripravuje aj zvýšenie sadzby DPH pre sociálne podniky zo súčasných zvýhodnených 5 % na štandardných 19 %.
Minister Tomáš pripustil, že tieto prísnejšie pravidlá pravdepodobne povedú k zníženiu počtu sociálnych podnikov. Očakáva, že systém opustia špekulanti, ale možno aj tie podniky, ktoré nebudú schopné nové podmienky splniť. Podľa neho je však kľúčové, aby sociálne podniky fungovali podľa nových pravidiel a plnili svoj skutočný účel.
Čo presne sú sociálne podniky?
Sociálne podniky sú špecifickým typom podnikania, ktorého primárnym cieľom nie je len vytváranie zisku, ale aj dosahovanie pozitívneho spoločenského vplyvu. Robia to najmä tým, že zamestnávajú ľudí, ktorí majú z rôznych dôvodov sťažený prístup na bežný trh práce. Ide napríklad o osoby so zdravotným znevýhodnením, dlhodobo nezamestnaných, ľudí z marginalizovaných komunít, osoby po výkone trestu alebo inak sociálne znevýhodnené skupiny.
Zisk, ktorý tieto podniky vytvoria svojou činnosťou (napríklad výrobou produktov alebo poskytovaním služieb), potom musia povinne reinvestovať späť do rozvoja podniku alebo do plnenia svojich sociálnych cieľov (napr. do zlepšenia podmienok pre zamestnancov, komunitných projektov a pod.), nie primárne rozdeľovať medzi vlastníkov. Štát ich fungovanie podporuje rôznymi nástrojmi, ako sú finančné príspevky na zamestnávanie (tzv. vyrovnávací príspevok) alebo daňové úľavy (ako bola doteraz platná znížená 5 % sadzba DPH).
“Čistý” systém za cenu vyššieho tlaku
Pre tieto sociálne podniky znamená nový zákon zásadné sprísnenie podmienok a výrazné zvýšenie tlaku na ich fungovanie, efektivitu a transparentnosť. Cieľom je „prečistiť“ systém od špekulantov, no pre mnohé, aj poctivo fungujúce podniky, to bude znamenať veľkú výzvu.
Konkrétne, zavedenie povinnosti vracať časť príspevku pri neúspešnej integrácii zamestnanca a kratšie lehoty na udržanie zamestnania vytvárajú oveľa väčší tlak na dosahovanie reálnych výsledkov. Podniky už nebudú môcť len formálne zamestnávať ľudí kvôli dotáciám, ale budú musieť preukázať, že ich skutočne pripravujú na trh práce alebo im poskytujú dlhodobo udržateľné miesto.
Skrátenie lehôt na splnenie kvót zamestnávania znevýhodnených (zo roka na štyri mesiace) a najmä na využitie zisku (z piatich na dva roky) ich núti k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu plánovaniu a reinvestovaniu.
Obmedzenie využívania subdodávateľov na maximálne 20 % hodnoty zákazky výrazne obmedzí ich flexibilitu a prinúti ich vykonávať väčšinu práce vlastnými kapacitami, čo môže byť pre niektoré náročné. Veľmi citeľným zásahom bude aj možné zvýšenie DPH z 5 % na 19 %, čím stratia významnú konkurenčnú výhodu, najmä vo verejných obstarávaniach, a budú musieť prehodnotiť svoje cenové kalkulácie. Zákaz súbežného zamestnania pre pracovníkov, na ktorých podnik poberá príspevok, zase môže skomplikovať situáciu pre zamestnancov a znížiť atraktivitu práce v sociálnom podniku. Zvýšená miera kontroly zo strany štátu znamená vyššiu administratívnu záťaž a riziko sankcií pri pochybeniach.
