Slovensko sa v najbližších troch rokoch prepracuje medzi krajiny Európskej únie, kde sú odvody a dane z práce najvyššie. Upozorňuje na to najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej má už v roku 2026 celková záťaž zamestnancov a firiem dosiahnuť rekordnú úroveň. Kým mnohé štáty znižujú odvody, Slovensko ide opačným smerom.
Konsolidácia cez vyššie dane
Rada upozorňuje, že väčšina fiškálnej konsolidácie medzi rokmi 2024 a 2026 sa deje prostredníctvom zvyšovania daňových príjmov, nie úspor vo výdavkoch. Podiel daní na hrubom domácom produkte môže v roku 2025 vzrásť na 36,8 percenta a o rok neskôr ešte mierne stúpnuť. Tento rast vyplýva najmä z daní a odvodov z práce, ktoré by podľa odhadov mali v roku 2026 presiahnuť 20,5 percenta HDP. Takýto vývoj radí Slovensko medzi najviac zdanené ekonomiky v Únii.
Na zvýšenie tohto podielu vplývajú viaceré zmeny prijaté po roku 2023. Štát od januára zvýšil sadzby zdravotného poistenia o dva percentuálne body, rozšíril horné limity na platenie sociálnych odvodov a zaviedol nové pásma dane z príjmov fyzických osôb. Tieto opatrenia majú krátkodobo posilniť verejné financie, no z dlhodobého hľadiska zvyšujú cenu práce, ktorú musia niesť zamestnávatelia aj zamestnanci.
Práca drahšia než inde
Ukazovateľ známy ako implicitná sadzba dane z práce zohľadňuje všetky dane a odvody v pomere k hrubým príjmom. Kým v roku 2004 predstavoval 35,1 percenta, v roku 2023 sa dostal na 38,1 percenta. Prognózy hovoria, že do roku 2026 stúpne až na 39,8 percenta. Ide o najvyššiu úroveň spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky a jednu z najvyšších v celej EÚ. Európsky priemer pritom zostáva na približne 34,1 percenta, takže rozdiel sa prehĺbi na viac ako päť percentuálnych bodov.
Prečítajte si tiež
Inštitúcie odporúčajú iný smer
OECD aj Európska komisia dlhodobo radia členským krajinám presúvať daňové bremeno z práce na spotrebu, majetok alebo environmentálne dane. Slovensko sa však drží tradičného modelu, v ktorom sú pracovné príjmy hlavným zdrojom financovania verejných rozpočtov. Dane z kapitálu a z nehnuteľností pritom zostávajú pod úrovňou európskeho priemeru. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že takýto prístup oslabuje konkurencieschopnosť ekonomiky a prehlbuje rozdiel medzi nákladmi práce a produktivitou.
Slovenský trh práce je už dnes pod silným tlakom, keďže mzdy rastú pomalšie ako odvody a firmy zápasia s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov. Ak sa trend nezmení, môže sa podľa odborníkov stať, že časť pracovných miest sa presunie do menej zdaňovaných krajín alebo do neformálnej ekonomiky. Štát tak riskuje, že namiesto vyšších príjmov získa menej.
