Európsky dvor audítorov (EDA) vo svojej najnovšej výročnej správe za rok 2024 poukázal na zmiešaný obraz o hospodárení Európskej únie. Hoci miera chybovosti vo výdavkoch z rozpočtu EÚ klesla, stále zostáva na vysokej úrovni a problémy pretrvávajú aj v Pláne obnovy. Audítori zároveň vydali vážne varovanie pred prudko rastúcim dlhovým zaťažením Únie, ktoré predstavuje riziko pre budúce rozpočty. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Menej chýb, no stále negatívne hodnotenie
Podľa správy, ktorú predstavila slovenská audítorka z EDA Katarína Kaszasová, boli príjmové transakcie EÚ za minulý rok v poriadku a bezchybné. Audítori však naďalej upozorňujú na problémy pri výbere ciel, kde dovozcovia často nedeklarujú alebo nesprávne deklarujú clá.
Hlavným problémom zostávajú výdavky. Hoci celková miera chybovosti vo výdavkoch z rozpočtu EÚ klesla z 5,6 % v roku 2023 na 3,6 % v roku 2024, stále je podľa audítorov príliš vysoká. Z tohto dôvodu už šiesty rok po sebe vydali k výdavkom tzv. záporný výrok.
Predseda EDA Tony Murphy síce ocenil zníženie chybovosti ako „krok vpred“, no upozornil, že množstvo nezrovnalostí pretrváva kvôli nedostatkom v dohľade a kontrole. Najčastejšími chybami boli neoprávnené projekty a náklady či porušenia pravidiel verejného obstarávania, pričom najproblematickejšou oblasťou zostáva politika súdržnosti.
Plán obnovy s výhradami
Samostatne audítori hodnotili aj výdavky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), známeho ako Plán obnovy. Tu vydali tzv. výrok s výhradou. Zistili totiž, že pri šiestich z 28 kontrolovaných grantov v celkovej hodnote takmer 60 miliárd eur neboli splnené podmienky. Kritizovali najmä zle navrhnuté míľniky a ciele a nespoľahlivosť informácií, ktoré vlády členských štátov poskytovali.
Najväčšie obavy však správa vyjadrila v súvislosti s budúcim zadlžením EÚ. Audítori varujú, že do roku 2027 by mohli nesplatené úvery, ktoré si Únia zobrala najmä kvôli plánu obnovy, presiahnuť 900 miliárd eur, čo je takmer desaťnásobok úrovne z roku 2020. S tým súvisia aj explodujúce náklady na úroky. Tie by v súčasnom rozpočtovom období mohli presiahnuť 30 miliárd eur, čo je viac ako dvojnásobok pôvodného odhadu Komisie. Podľa audítorky Kaszasovej tak bude pri tvorbe nového dlhodobého rozpočtu EÚ mimoriadne zložitou otázkou, či sa Únia vydá cestou nižších výdavkov, vyšších príjmov alebo ďalšieho zadlžovania.
Dôležitý vplyv
Hoci sa správa Európskeho dvora audítorov môže zdať ako technický dokument plný čísel, jej zistenia majú pre bežných občanov EÚ, vrátane Slovákov, veľmi konkrétne a priame dôsledky. Týkajú sa jednak efektivity, s akou sa dnes míňajú ich peniaze, a jednak finančnej záťaže, ktorá ich čaká v budúcnosti.
Pretrvávajúca vysoká chybovosť vo výdavkoch znamená, že peniaze daňových poplatníkov sa nemíňajú efektívne a v súlade s pravidlami. Keď audítori hovoria o 3,6-percentnej chybovosti, v praxi to znamená, že z každých 100 eur vynaložených z rozpočtu EÚ boli takmer 4 eurá použité nesprávne. Najčastejšie išlo o financovanie neoprávnených projektov, preplácanie nákladov, ktoré nemali byť preplatené, alebo o porušenie pravidiel verejného obstarávania.
Pre občana to v konečnom dôsledku znamená menej reálnych prínosov za jeho peniaze – namiesto kvalitnej cesty môže byť postavená predražená, namiesto zmysluplného projektu pre región sa podporí taký, ktorý nespĺňa kritériá. Problémy v Pláne obnovy, kde audítori kritizovali zle nastavené míľniky, zase naznačujú, že štáty môžu dostávať miliardy eur za reformy, ktoré sú len formálne a reálne život ľudí nezlepšia.
Ešte vážnejším odkazom pre občanov je však varovanie pred obrovským nárastom dlhu EÚ. Európska únia si v podstate zobrala obrovskú hypotéku na financovanie Plánu obnovy a jej celkové nesplatené úvery môžu do roku 2027 presiahnuť 900 miliárd eur. Tento dlh bude potrebné splácať aj s úrokmi, ktoré sú navyše oveľa vyššie, ako sa pôvodne predpokladalo. Pre občanov to predstavuje „hypotéku na budúcnosť“, ktorá sa bude splácať z budúcich rozpočtov EÚ.
To nevyhnutne povedie k jednej z dvoch nepríjemných možností (alebo ich kombinácii). Buď bude musieť EÚ v budúcnosti škrtať výdavky v iných dôležitých programoch, čo by občania pocítili napríklad na nižších dotáciách pre poľnohospodárov, menšom objeme peňazí na výstavbu ciest a infraštruktúry z kohéznych fondov, alebo na obmedzení programov ako Erasmus+.
Druhou možnosťou je zvýšenie príjmov EÚ, čo v konečnom dôsledku opäť zaplatia občania, či už vo forme vyšších odvodov členských štátov do rozpočtu EÚ (ktoré štáty získajú z národných daní) alebo prostredníctvom nových celoeurópskych daní. Správa audítorov je tak pre občanov dvojitým varovaním: ich peniaze sa dnes nemíňajú vždy najlepšie a zároveň sa vytvára obrovský dlh, ktorý bude znamenať buď menej služieb, alebo vyššie zaťaženie v budúcnosti.
