Od roku 2019 stúpli ceny potravín na Slovensku takmer o polovicu, pričom v rámci eurozóny ide po Pobaltí o najprudší nárast. V celkovom pohľade má krajina stále jednu z najvyšších inflácií v menovej únii, a kým hlavnú vlnu zdražovania priniesli vonkajšie vplyvy, dobehové efekty sa už viac viažu na vnútorné pomery. V praxi to znamená, že nákupný košík zdražuje aj v čase, keď sa vplyv zo zahraničia zmierňuje.
Pri bežnom nákupe Slováci pociťujú najmä rast cien mäsa, pričom najrýchlejšie zdražuje hydina. Súčasne sa k drahším položkám radí široké spektrum potravín, pretože vyššie vstupy sa do cien premietajú postupne a s oneskorením. Krátkodobé výkyvy sa síce môžu vyhladiť, no základný trend zostáva smerom nahor.

Dane a slabá produktivita
Podľa analytikov tlačia ceny vyššie aj domáce faktory. Na prvom mieste stoja zvyšovanie daní a odvodov, ktoré predajné ceny posúvajú priamo, no aj nepriamo cez drahšie služby a logistiku. S tým súvisí nízka produktivita viacerých článkov agropotravinárskeho reťazca a dlhodobé podinvestovanie spracovateľského priemyslu. Keď podniky roky odkladajú modernizáciu, platia viac za energiu, prácu aj odpad, pričom tieto náklady následne premietajú do cenoviek.
Kým krajiny s robustnejším potravinárstvom vedia rýchlejšie reagovať na dopyt a tlmiť cenové šoky, domáci trh reaguje pomalšie a s vyšším príplatkom. To sa premieta do medzinárodného porovnania, kde Slovensko vychádza drahšie než priemer eurozóny.
Čo sa dá očakávať
V najoptimistickejšom scenári budú ceny potravín rásť pomalšie ako príjmy, čím sa tlak na rozpočty domácností zmierni. K tomuto výsledku by mali prispieť opatrnejšie daňovo-odvodové zásahy, rýchlejšie tempo investícií do spracovania a lepšia produktivita v celom reťazci od farmy po regál. Bez týchto krokov sa k nižším cenám krajina neprepracuje; dosiahnuť sa môže skôr spomalenie tempa zdražovania než jeho zvrat.
Pre spotrebiteľa to znamená, že pri plánovaní výdavkov sa oplatí počítať s pokračujúcim rastom cien, hoci umiernenejším. Reálny priestor na úľavu prinesie najmä rýchlejší rast miezd a cielenejšie investície do potravinárstva. Kým sa tieto efekty naplno prejavia, porastie význam lacnejších privátnych značiek, akciových nákupov a racionálneho skladania košíka.