Nové americké sankcie voči ruským ropným gigantom Rosnefť a Lukoil síce nemusia ochromiť Putinovu vojnovú mašinériu, no môžu mať zásadný dopad na Európu. Podľa expertov a vládnych zdrojov, ktorých oslovil magazín Politico, by tieto sankcie mohli pomôcť EÚ definitívne sa odrezať od dovozu ruskej ropy, čo by obzvlášť tvrdo zasiahlo Slovensko a Maďarsko. Na základe poznatkov TASR na to upozorňujú Správy STVR.
“Veľký krok” proti európskemu dovozu
Americké sankcie, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 21. novembra, sú podľa magazínu Politico reakciou aj na Trumpovu kritiku, že Európa naďalej nakupuje ruské energie. Expertka Kimberly Donovanová z think-tanku Atlantická rada ich označila za „veľký krok“ v boji proti európskemu dovozu ruskej ropy.
Kľúčové je, že americké ministerstvo financií pripustilo možnosť uvalenia sekundárnych sankcií aj na subjekty, ktoré budú so sankcionovanými ruskými ropnými spoločnosťami spolupracovať. Podľa expertky by to v praxi znamenalo, že žiadna banka v Európe by pre týchto hráčov nespracovávala transakcie, čím by sa obchod s ruskou ropou stal technicky nemožným.
Znepokojenie na Slovensku a v Maďarsku
Tieto vyhliadky vyvolávajú obzvlášť veľké znepokojenie v Maďarsku a na Slovensku, keďže pre obe krajiny by to mohlo znamenať úplné zastavenie dovozu ruskej ropy cez ropovod Družba, na ktorý majú stále výnimku z embarga EÚ.
Nemenovaný slovenský predstaviteľ pre Politico uviedol, že ak USA sankcie skutočne zavedú, viedlo by to k zastaveniu dovozu a Slovensko by „pravdepodobne“ požiadalo Washington o udelenie výnimky. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí situáciu nekomentovalo.
Sankcie USA aj EÚ
Spojené štáty v stredu rozšírili sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, Rosnefť a Lukoil, a ich 34 dcérskych spoločností. Dôvodom je podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta odmietanie Putina ukončiť vojnu na Ukrajine.
Na tieto kroky nadviazala vo štvrtok aj Európska únia, ktorá prijala svoj 19. balík sankcií proti Rusku. Ten zahŕňa prísnejšie opatrenia voči spoločnosti Rosnefť a Európska komisia zvažuje aj zákaz transakcií pre Lukoil. Balík obsahuje aj ďalšie opatrenia, ako zákaz dovozu ruského LNG či obmedzenie pohybu ruských diplomatov v Schengene. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že Rusko nové sankcie analyzuje a bude reagovať v súlade so svojimi záujmami.
Kto bude prvý?
Existuje veľmi reálne riziko, že Trumpove sankcie môžu odrezať Slovensko od ruskej ropy ešte predtým, ako by k tomu došlo na základe pôvodných plánov alebo výnimiek EÚ. Kľúčovým mechanizmom nie sú clá, ale hrozba tzv. sekundárnych sankcií.
Americké ministerstvo financií naznačilo, že sankcie by sa mohli vzťahovať aj na subjekty (napríklad európske firmy alebo banky), ktoré budú naďalej spolupracovať so sankcionovanými ruskými ropnými gigantmi Rosnefť a Lukoil. V praxi by to znamenalo, že žiadna európska banka by si nedovolila spracovať platby za dodávky ruskej ropy zo strachu pred tvrdými americkými postihmi (napríklad odrezaním od dolárového systému).
Aj keby teda Slovensko malo platnú výnimku z embarga EÚ na dovoz ropy ropovodom Družba, táto výnimka by sa stala bezpredmetnou, ak by nebolo možné za túto ropu zaplatiť. Obchod by sa tak de facto zastavil. Keďže americké sankcie majú vstúpiť do platnosti už 21. novembra 2025, ich dopad by mohol byť takmer okamžitý a predbehnúť akékoľvek postupné ukončovanie alebo časovo obmedzené výnimky dohodnuté na úrovni EÚ.
Práve preto nemenovaný slovenský predstaviteľ pre Politico uviedol, že v takom prípade by Slovensko pravdepodobne muselo žiadať o výnimku priamo Washington, nie Brusel. Trumpove sankcie teda majú potenciál zásadne a rýchlo zmeniť situáciu s dovozom ruskej ropy na Slovensko.
Čo presne plánuje EÚ?
Európska únia už urobila zásadné kroky na obmedzenie dovozu ruskej ropy v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine. Kľúčovým opatrením bolo zavedenie embarga na dovoz ruskej ropy prepravovanej po mori a tiež na väčšinu ropných produktov. Tento krok mal za cieľ výrazne znížiť príjmy Ruska z predaja ropy a obmedziť jeho schopnosť financovať vojnu.
Zároveň však EÚ udelila dočasnú výnimku pre ropu dodávanú ropovodom Družba. Táto výnimka bola nevyhnutná pre vnútrozemské krajiny ako Slovensko, Česko a Maďarsko, ktoré boli historicky vysoko závislé od týchto dodávok a nemali okamžitú alternatívu. Ako však zdôraznila aj europoslankyňa Karvašová, táto výnimka bola od začiatku komunikovaná ako časovo obmedzená a podmienená tým, že dotknuté rafinérie (ako Slovnaft) investujú do technológií, ktoré im umožnia spracovávať aj iné druhy ropy.
Celková stratégia EÚ, známa ako REPowerEU, má však jasný cieľ: úplne sa zbaviť závislosti od všetkých ruských fosílnych palív, teda nielen od plynu, ale aj od ropy a uhlia. Rozhodnutie o ukončení dovozu ruského plynu do roku 2028 (možno aj skôr) a najnovší, 19. balík sankcií, ktorý sprísňuje opatrenia voči ruským ropným spoločnostiam ako Rosnefť a potenciálne aj Lukoil, sú ďalšími krokmi týmto smerom.
