Za posledné tri desaťročia vzrástol počet prípadov rakoviny u ľudí mladších ako 50 rokov takmer o 80 percent. Pre mnohých mladších dospelých je to šokujúce, pretože ide o choroby, ktoré si kedysi spájali so starším vekom. Dnes však čoraz viac mileniálov zisťuje, že ich telo reaguje na roky stresu, nespánku a rýchloobčerstvenia spôsobom, ktorý sa nedá ignorovať.
Tento nárast nie je výsledkom genetickej smoly, ale dôsledkom postupne sa meniacich životných návykov. Vedci upozorňujú, že približne 80 percent prípadov rakoviny sú takzvané sporadické, teda vyvolané faktormi prostredia. Ide o každodenné rozhodnutia o jedle, pohybe, alkohole a spánku, ktoré určujú, ako dlho zostanú bunky zdravé.

Jedlo ako skrytý rizikový faktor
Generácia vyrastajúca na polovici deväťdesiatych rokov zažila explóziu konzumácie polotovarov. Dôsledky sa ukazujú naplno teraz. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v roku 2022 bolo viac ako 390 miliónov detí a tínedžerov s nadváhou, z čoho 160 miliónov trpelo obezitou. Tento stav neznamená len vyššie číslo na váhe, ale aj chronický zápal, hormonálne poruchy a silnejšiu pravdepodobnosť výskytu nádorov tráviaceho systému a prsníkov.
Obezita z detstva zanecháva stopy, ktoré nezmiznú ani v dospelosti. Podľa analýzy organizácie Colon Cancer Foundation majú muži s vysokým BMI v mladosti až o 39 percent vyššiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny hrubého čreva, ženy o 19 percent. Okrem toho sa mení aj črevná mikroflóra. Strava plná ultraprocesovaných potravín znižuje diverzitu baktérií a podporuje tie, ktoré zvyšujú zápal a dráždia črevnú sliznicu.
Alkohol, nespavosť a tlak doby
Hoci mileniáli pijú menej často ako ich rodičia, keď sa rozhodnú oslavovať, robia to intenzívne. Krátke obdobia nadmerného pitia sú obzvlášť rizikové, pretože alkohol sa v tele mení na acetaldehyd, látku, ktorá poškodzuje DNA. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny zaradila alkohol medzi karcinogény prvej kategórie, teda rovnako nebezpečné ako tabak. A podľa štúdie v časopise Environmental Science & Technology môžu niektoré pivá obsahovať aj takzvané „večné chemikálie“, ktoré zvyšujú riziko nádorov obličiek a semenníkov.
Rovnako nebezpečný je nedostatok spánku. Digitálny životný štýl pripravil mladšie generácie o približne trištvrte hodiny spánku každú noc. Modré svetlo z obrazoviek odďaľuje uvoľňovanie melatonínu, hormónu, ktorý chráni DNA a reguluje opravu buniek. Keď tento proces nefunguje, poškodenia sa hromadia a telo stráca schopnosť brániť sa proti mutáciám. Pravidelný spánkový rytmus je teda nielen pohodlným zvykom, ale aj ochranou pred onkologickými ochoreniami.
K tomu sa pridáva dlhodobý stres. Mileniáli majú podľa psychológov najvyššie hladiny kortizolu zo všetkých doterajších generácií. Chronické napätie oslabuje imunitný systém a podporuje zápalové procesy, ktoré môžu „prebudiť“ spiace nádorové bunky. Ľudia, ktorí žijú v neustálom strese, pritom čelia až dvojnásobnému riziku úmrtia na rakovinu.
Budúcnosť, ktorú ešte možno zmeniť
Projekcie hovoria jasne. Počet prípadov rakoviny by sa mohol zvýšiť z približne 20 miliónov v roku 2022 na 35 miliónov v roku 2050. Najrýchlejšie pribúdajú nádory tráviaceho a gynekologického pôvodu, ktoré sa čoraz častejšie objavujú u ľudí v produktívnom veku. Tento trend síce pôsobí pesimisticky, no nie je nezvratný.
Každá zmena začína rozhodnutím. Menej spracovaného jedla, viac pohybu, kratšie večery pri obrazovke a úprimná snaha zvládať stres sú malé kroky, ktoré môžu spomaliť budúce štatistiky. Mileniáli sú generáciou, ktorá dala svetu rýchlosť a inovácie. Možno práve teraz prichádza čas, aby ich nasmerovala aj na vlastné zdravie.

 
			 
		 
                                
                              
		 
		 
		 
		 
		 
		 
		 
		