Nedávna kritika ministra práce Erika Tomáša na adresu živnostníkov vyvolala ostrú reakciu odborníkov a zástupcov podnikateľov. Analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS a prezident Živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik tvrdia, že vláda si z viac ako 400-tisíc živnostníkov spravila ľahký terč a vinníka za zlý stav verejných financií, aby zakryla vlastnú neschopnosť zodpovedne hospodáriť. Téme sa venujú Aktuality.sk.
Hľadanie vinníka namiesto riešenia deficitu
Po provokatívnom statuse ministra práce, ktorý naznačil, že zamestnanci sa skladajú na dôchodky živnostníkov, sa opäť rozprúdila debata o postavení tejto skupiny. Analytik INESS Martin Vlachynský však tvrdí, že celá diskusia je postavená na hlavu a nemusela by existovať, ak by politici spravovali verejné financie zodpovedne.
Poukazuje na to, že aj prípadné dvojnásobné zdanenie živnostníkov by malo len zanedbateľný efekt na sedemmiliardový deficit, no pre státisíce ľudí by znamenalo likvidáciu.
Vlachynský zároveň kritizuje, že politici operujú s číslami bez reálnych dát. Ako príklad uvádza tvrdenia o 100 000 „falošných“ živnostníkoch, zatiaľ čo inšpekcia práce ich za rok odhalí len okolo sto. Odmieta tiež princíp kolektívnej viny s tým, že nepoctivci sa nájdu v každej skupine, či už medzi zamestnancami zneužívajúcimi PN, alebo politikmi zneužívajúcimi verejné zdroje.
Iné riziko, iné pravidlá
Analytik zdôrazňuje, že porovnávať zamestnancov a živnostníkov len podľa toho, či vykonávajú podobnú činnosť, je povrchné. Podľa neho je živnosť vedomou voľbou prevziať na seba väčšiu zodpovednosť, podstupovať vyššie riziko a vzdať sa istôt Zákonníka práce v prospech pravidiel Obchodného zákonníka. Je preto podľa neho v poriadku, že pre živnostníkov platia iné daňovo-odvodové pravidlá.
Prezident Živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik k tomu dodáva, že problém tzv. falošných živnostníkov je pomenovaný nesprávne. Podľa neho by sa malo hovoriť o „falošných zamestnancoch“, keďže až 99 % z nich je do práce na živnosť nútených zamestnávateľmi, ktorí sa tak snažia znížiť si náklady. Politici tak podľa neho útočia na nesprávnu skupinu – na obete, nie na vinníkov.
Inkubátor podnikania
Obaja zástupcovia sa zhodujú, že živnostníci majú v ekonomike nenahraditeľnú úlohu. Podľa Vlachynského je živnosť „základnou školou podnikania“ a inkubátorom budúcich väčších firiem. Čižmárik dodáva, že samotný fakt, že na Slovensku funguje takmer 450 000 živnostníkov, je dôkazom ich ekonomickej potrebnosti.
Analytik ich zároveň označuje za akéhosi „kanárika v bani“. Sú totiž prvou a najzraniteľnejšou skupinou, ktorá pocíti dopady komplikovaných a drahých štátnych regulácií, keďže ich nechráni „tučná perina Zákonníka práce“ ako zamestnancov. Trestanie ľudí ochotných riskovať tak môže byť pre slovenskú ekonomiku v konečnom dôsledku oveľa drahšie, než sú odvody, ktoré dnes podľa niektorých politikov neplatia.
Živnostníkov čaká náročné odbobie
Štát v rámci tretej konsolidácie zavedie množstvo tvrdých opatrení, ktoré položia veľkú časť živnostníkov na lopatky. Tieto opatrenia sa dotknú prakticky každého, od zabehnutých podnikateľov až po nováčikov a ľudí, ktorí si podnikaním len privyrábajú.
Najzásadnejšou zmenou, ktorá zasiahne všetkých živnostníkov platiacich minimálne odvody, je ich prudké zvýšenie. Kombináciou zmeny výpočtu vymeriavacieho základu pre sociálne odvody a zvýšením sadzby pre zdravotné odvody sa ich celková minimálna mesačná platba vyšplhá na približne 425 eur. V porovnaní s rokom 2025 to predstavuje nárast o viac ako 80 eur mesačne, čo znamená ročné navýšenie nákladov takmer o 1 000 eur. Toto opatrenie najviac zaťaží práve podnikateľov s nižšími príjmami, pre ktorých to bude znamenať odovzdanie podstatne väčšej časti zárobku štátu.
Mimoriadne kruté pravidlá sa zavedú pre začínajúcich živnostníkov. Doterajšie štedré „odvodové prázdniny“, počas ktorých nemuseli platiť sociálne odvody aj takmer dva roky, sa skrátia na iba päť mesiacov. Už od šiesteho mesiaca podnikania budú musieť povinne platiť nový, tzv. „mikroodvod“ do Sociálnej poisťovne vo výške približne 131 eur mesačne. Táto povinnosť bude platiť bez ohľadu na to, či ich príjmy dosiahnu zákonom stanovenú hranicu, čo dramaticky zvyšuje počiatočné náklady na podnikanie.
Nové pravidlá budú likvidačné najmä pre ľudí, ktorí si podnikaním len privyrábajú popri zamestnaní, dôchodku či štúdiu a pre nízky príjem doteraz sociálne odvody neplatili. Aj oni budú musieť po novom platiť spomínaný „mikroodvod“ 131 eur mesačne. V praxi to znamená, že ak si napríklad niekto privyrába na živnosť 200 eur mesačne, po zaplatení sociálnych a zdravotných odvodov mu z tejto sumy zostane len zhruba 60 eur.
Navyše, hoci vláda argumentuje, že platenie odvodov prinesie živnostníkom vyšší dôchodok, pri tomto „mikroodvode“ to vôbec nie je isté. Je totiž nastavený tak nízko, že existuje reálne riziko, že sa daný rok živnostníkovi ani len nezapočíta do odpracovaných rokov pre dôchodok, hoci štátu odvedie viac ako 1 500 eur ročne.
Všetky tieto opatrenia v súčte teda znamenajú, že podnikanie na živnosť, najmä to s nižšími príjmami alebo ako vedľajšia činnosť, bude od roku 2026 podstatne menej finančne výhodné a pre mnohých možno až neudržateľné.
