Slovensko má podľa europoslankyne Ľubice Karvašovej (PS/Renew Europe) štvrté najvyššie ceny energií v EÚ, a to aj napriek dlhoročnému odoberaniu údajne lacného ruského plynu. Problém teda podľa nej nie je v zdroji, ale v neschopnosti investovať do alternatív a energetickej efektívnosti. Karvašová podporuje ambiciózny návrh Európskeho parlamentu na rýchlejšie ukončenie dovozu ruských energií a odmieta strašenie ekonomickým kolapsom. Uviedla to pre Akutality.sk.
Už žiadny ruský plyn v EÚ
Výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod, ktorého je Ľubica Karvašová členkou, minulý týždeň schválil ambiciózny návrh na ukončenie dovozu ruského plynu a ropy do EÚ. Pozícia parlamentu navrhuje skrátiť lehotu na ukončenie dovozu ruského plynu na 1. január 2027 (Komisia navrhovala rok 2028) a dovoz ropy ukončiť už do konca roka 2025, teda prakticky od budúceho roka.
Súčasťou návrhu sú aj pokuty pre firmy, ktoré by tieto pravidlá nerešpektovali. Karvašová zdôraznila, že tento návrh má širokú politickú podporu naprieč frakciami a cieľom je dosiahnuť dohodu s členskými štátmi do konca roka. Dôvodom pre rýchlejší koniec je podľa nej nespoľahlivosť Ruska a jeho pokračujúca agresia.
Kritika výnimky pre Slovnaft
V súvislosti s ropou Karvašová kritizovala dlhodobú výnimku pre rafinériu Slovnaft, ktorá jej umožňuje naďalej spracovávať ruskú ropu z ropovodu Družba. Pripomenula, že výnimka bola udelená na obmedzený čas, aby firma prešla na technológiu schopnú spracovať inú ropu.
Po dvoch rokoch však podľa nej stále nie je jasné, či je Slovnaft na túto zmenu pripravený, na rozdiel od poľského Orlenu, ktorý to zvládol za pár mesiacov. Naznačila, že problémom môže byť skôr nedostatok politickej vôle.
Slovensko má alternatívy
Karvašová odmieta argumenty slovenskej vlády, že zbavenie sa závislosti od ruského plynu by bolo pre krajinu katastrofou. Podľa nej to nie je pravda a ide len o strašenie ľudí. Poukázala na to, že Európa má alternatívne zdroje, napríklad LNG z USA, a Slovensko má plynové prepojenia na všetky strany. Pripomenula tiež ponuku Česka, ktoré je pripravené Slovensku s dodávkami okamžite pomôcť.
Za kľúčovú považuje aj možnosť využívať rozsiahle podzemné zásobníky plynu na Ukrajine, kde by Slovensko mohlo skladovať plyn pre seba aj pre iné krajiny a profitovať z tranzitu.
Problémom je nedostatok investícií
Europoslankyňa spochybnila aj tvrdenie o lacnom ruskom plyne. Podľa nej sa cena plynu určuje na trhu a nie je viazaná na jeho pôvod. Fakt, že Slovensko má napriek dlhoročnému odberu ruského plynu štvrté najvyššie ceny energií (a plynu pre firmy) v celej EÚ, podľa nej dokazuje, že problém musí byť inde.
Neprehliadnite
Riešenie vidí v masívnych investíciách do domácich zdrojov, ako je jadrová energia a obnoviteľné zdroje, a najmä do energetickej efektívnosti a zatepľovania. Podľa nej moderné technológie ako tepelné čerpadlá dokážu domácnostiam ušetriť stovky eur a štát by mal na ich podporu využívať dostupné zdroje z EÚ (Modernizačný fond, Sociálno-klimatický fond), ktoré Slovensko zatiaľ takmer nečerpá. Kritizovala tiež plán vlády použiť tieto investičné eurofondy na plošné dotácie cien energií namiesto dlhodobých riešení.
Na záver odmietla aj výzvu Vladimira Putina premiérovi Ficovi, aby Slovensko prestalo dodávať plyn na Ukrajinu. Podľa nej je takýto krok pre Slovensko ekonomicky nevýhodný a ukazuje len na snahu ruského prezidenta poškodiť Ukrajinu.
Budúcnosť ruského plynu v Európe je istá
Na základe rozhodnutí Európskej únie a súčasnej geopolitickej situácie je budúcnosť ruského plynu v Európe veľmi jasne načrtnutá – smeruje k úplnému a definitívnemu ukončeniu jeho dovozu. Politická vôľa väčšiny členských štátov EÚ je jednoznačne nastavená na zbavenie sa energetickej závislosti od Ruska, čo potvrdilo aj nedávne rozhodnutie ministrov energetiky schváliť úplný zákaz dovozu od 1. januára 2028, a to aj napriek odporu Slovenska a Maďarska.
Tento krok je reakciou na ruskú agresiu na Ukrajine a na skutočnosť, že Rusko opakovane využívalo dodávky energií ako nástroj politického nátlaku a ukázalo sa ako nespoľahlivý dodávateľ.
Historicky mal ruský plyn pre Európu určité výhody. Vďaka rozsiahlej sieti plynovodov vybudovanej počas desaťročí bol logisticky ľahko dostupný a Rusko bolo schopné dodávať obrovské a stabilné objemy. Pre krajiny bližšie k zdrojom, ako Slovensko, boli často výhodnejšie aj tranzitné poplatky, čo mohlo prispievať k pocitu nižšej ceny, hoci samotná cena komodity sa určuje na trhu.
Tieto výhody však úplne zatienili obrovské riziká, ktoré viedli k rozhodnutiu o ukončení dovozu. Hlavným rizikom bola zraniteľnosť Európy voči politickému vydieraniu. Rusko opakovane využívalo plyn ako zbraň, manipulovalo s dodávkami a cenami, aby dosiahlo svoje politické ciele. Jeho nespoľahlivosť potvrdili aj prípady nedodržania zmluvných objemov, čo viedlo k úspešným arbitrážam európskych firiem voči Gazpromu.
Zásadným faktorom je aj bezpečnostné riziko plynúce zo závislosti na agresorskom štáte a morálny aspekt – ukončenie dovozu má obmedziť finančné zdroje Moskvy na vedenie vojny.
Nič nie je bez rizika
Samotné ukončenie dovozu ruského plynu však prináša aj nové riziká, najmä pre krajiny ako Slovensko. Hlavným rizikom sú potenciálne vyššie ceny energií. Alternatívne zdroje, najmä LNG, sú vo všeobecnosti drahšie, čo sa pravdepodobne premietne do účtov pre domácnosti a firmy.
Ďalším rizikom je zabezpečenie dostatočných objemov a plynulosti dodávok alternatívnymi trasami, čo môže byť pre vnútrozemské krajiny s obmedzeným prístupom k terminálom a kapacitnými obmedzeniami na plynovodoch výzvou. Slovensko tiež príde o príjmy z tranzitných poplatkov. Existuje aj riziko právnych sporov (arbitráží), ak dôjde k jednostrannému porušeniu existujúcich dlhodobých zmlúv s Gazpromom.
Napriek týmto rizikám má však odstrihnutie sa od ruského plynu aj významné strategické výhody pre Európu ako celok. Vedie k zvýšeniu dlhodobej energetickej bezpečnosti vďaka diverzifikácii zdrojov, znižuje geopolitickú zraniteľnosť voči Rusku, urýchľuje prechod na obnoviteľné zdroje energie v súlade s klimatickými cieľmi a zastavuje financovanie ruskej agresie.
