Plány Európskej únie na rýchlu elektrifikáciu dopravy narážajú na realitu. Analýza spoločnosti Coface ukazuje hlbokú priepasť medzi severozápadom Európy, kde podiel elektromobilov presahuje 30 %, a juhovýchodom, kde nedosahuje ani 5 %. Kľúčové krajiny ako Nemecko a Francúzsko sa síce blížia k 20 %, no aj tu silnejú hlasy volajúce po spomalení prechodu a možnom odklade zákazu spaľovacích motorov po roku 2035, informuje denník Teraz.sk.
Hlboká priepasť medzi severom a juhom
Podľa analýzy spoločnosti Coface je Európa v otázke prijatia elektromobility výrazne rozdelená. Na jednej strane stojí progresívny severozápad, kde podiel nových elektrických áut na predajoch presahuje 30 %. Niektoré krajiny, ako Nórsko, už dokonca úplne zakázali predaj nových áut so spaľovacím motorom (od roku 2025). Na druhej strane je zaostávajúci juhovýchod, kde sa podiel elektromobilov pohybuje len okolo 5 %.
Kľúčové ekonomiky ako Nemecko a Francúzsko sa nachádzajú niekde uprostred, s podielom blížiacim sa k 20 percentám. Martin Procházka, riaditeľ Coface pre Slovensko a Česko, zdôraznil, že práve postoj Nemecka, kde sa predáva až štvrtina všetkých nových áut v EÚ, bude rozhodujúci pre budúcnosť plánovaného zákazu spaľovacích motorov po roku 2035.
Nemecko a Francúzsko zvažujú spomalenie
Hoci oficiálna línia EÚ stále počíta so zákazom od roku 2035, v kľúčových krajinách silnie tlak na zmenu. Francúzsky minister priemyslu Marc Ferracci síce zákaz podporuje, no pripustil možnosť výnimiek, ak neohrozia celkový cieľ dekarbonizácie. Ešte výraznejšie hlasy zaznievajú z Nemecka.
Kľúčoví nemeckí výrobcovia automobilov a odborové zväzy sa vyslovili za spomalenie prechodu na elektromobilitu. S týmto postojom podľa analýzy súhlasí aj kancelár Friedrich Merz, aj keď finálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo a bude musieť hľadať kompromis s koaličnými sociálnymi demokratmi, ktorí trvajú na pôvodnom harmonograme.
Martin Procházka z Coface verí, že koniec spaľovacích motorov bude v nejakej forme odložený až na rok 2040, najmä v snahe zachovať pracovné miesta v automobilovom priemysle.
Konkurencieschopnosť v ohrození
Samotné spomalenie prechodu na elektromobilitu však podľa Procházku nerieši hlbšie problémy európskej konkurencieschopnosti. Za kľúčové považuje pomalé tempo inovácií, pomalú energetickú transformáciu, ktorá by znížila vysoké ceny energií, a nadmernú reguláciu.
Ak si chce Európa udržať konkurencieschopnosť, musí si podľa neho stanoviť menej prioritných cieľov a sústrediť na ne investície, namiesto snahy pokryť všetko naraz a neefektívne.
Neprehliadnite
Ako je na tom Slovensko?
Asi nie je žiadnym tajomstvom, že Slovensko v oblasti elektromobility výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie a patrí presne do tej kategórie „zaostávajúceho juhovýchodu“, ktorú spomína aj analýza spoločnosti Coface.
Podiel čisto elektrických vozidiel na celkových predajoch nových áut sa u nás pohybuje len na úrovni pár percent, teda hlboko pod priemerom EÚ a neporovnateľné s lídrami ako Nórsko či iné krajiny severozápadnej Európy, kde tento podiel presahuje 30 percent.
V krajine s nižšou priemernou kúpnou silou, akou je Slovensko, predstavuje cenový rozdiel medzi elektromobilom a porovnateľným autom so spaľovacím motorom pre drvivú väčšinu domácností neprekonateľnú prekážku. Tento problém ešte prehlbuje chýbajúca alebo nedostatočná a nesystematická štátna podpora. Kým v mnohých západných krajinách fungujú štedré a dlhodobé dotačné programy alebo daňové úľavy na nákup elektromobilov, na Slovensku boli dotácie len sporadické, s nízkym rozpočtom a rýchlo sa vyčerpali. Jednoducho chýba jasná a dlhodobá stratégia štátu, ktorá by ľudí motivovala k prechodu na elektromobilitu.
Ďalším vážnym problémom je nedostatočne rozvinutá a nespoľahlivá nabíjacia infraštruktúra. Hoci počet nabíjacích bodov postupne rastie, ich hustota, najmä mimo hlavných miest a diaľničných ťahov, je stále nízka. Chýbajú najmä rýchlonabíjacie stanice. Tento stav výrazne prispieva k tzv. „range anxiety“ – obave vodičov, že s elektromobilom nedôjdu do cieľa alebo nenájdu funkčnú nabíjačku. Obzvlášť problematická je situácia pre ľudí bývajúcich v bytových domoch, ktorí nemajú možnosť nabíjať auto doma cez noc.
K týmto hlavným faktorom sa pridáva aj celková ekonomická neistota. V čase vysokej inflácie a konsolidačných opatrení, ktoré znižujú reálne príjmy domácností, ľudia odkladajú veľké investície, akou je kúpa nového auta. Drahší elektromobil sa tak stáva ešte menej dostupnou voľbou. Určitú úlohu zohráva aj pretrvávajúca skepsa časti verejnosti voči novej technológii, obavy o životnosť batérií, ich reálny ekologický dopad či praktickosť v zimných podmienkach.
