Ceny potravín aj bývania na Slovensku sa v týchto dňoch priblížili úrovniam, ktoré by pred pár rokmi mnohí považovali za typické skôr pre západnú Európu. Napriek tomu, že sa mzdy zvyšujú, mnohí ľudia hovoria, že ich peňaženky sú tenšie než v minulosti. Vyššia výplata sa totiž rozplynie v drahších nákupoch a účtoch.
Priemerná hrubá mzda dosiahla v roku 2023 približne 1 430 eur, čo znamená medziročný nárast o takmer 10 percent. Kto však sleduje ceny v obchodoch, vie, že tento rast sa rýchlo stráca v inflácii. Od novembra 2024 už inflácia presiahla trojpercentnú hranicu a podľa najnovších údajov je nad 4 percentami. Reálny prírastok kúpnej sily preto predstavuje len zlomok očakávaní a ľudia si to uvedomujú pri každej nákupnej ceste.
Vyššie výdavky, slabšie úspory
Kým v Rakúsku dokáže priemerná rodina zaplatiť bývanie, nákupy a ešte aj ušetriť, slovenské domácnosti často siahajú po zľavách. V mnohých prípadoch sa mení nákupné správanie, vznikajú nové priority a niektoré výdavky sa jednoducho odkladajú. Lacnejšie značky, dovolenky pri dome a nižšia spotreba energií sa stali každodennou realitou. Najťažšie to znášajú ľudia s nižšími príjmami, ktorým jedlo, energie a nájom zhltnú väčšinu rozpočtu.
Situáciu im neuľahčujú ani dane. Dočasne znížená DPH na potraviny vo výške 5 percent pôsobila len ako krátkodobá náplasť. Štát po jej zrušení a zavedení základnej sadzby 23 percent zdvihol konečné ceny, čo sa okamžite prejavilo v pokladniciach. Zľavy sa vytratili a spotrebitelia si začali viac všímať každé euro.
Prečítajte si tiež
Podniky tlačí nedostatok ľudí
Zatiaľ čo spotrebitelia rátajú výdavky, zamestnávatelia zápasia s iným problémom. Mnohé firmy nedokážu zohnať kvalifikovaných pracovníkov, preto zvyšujú platy a ponúkajú benefity, aby udržali zamestnancov. Táto zmena pomáha krátkodobo, ale rastúce náklady im ukrajujú zo zisku. Niektoré podniky preto zastavili plánovaný nábor nových ľudí a sústredia sa na automatizáciu či úspory.
Rozdiely medzi štátmi EÚ zostávajú výrazné. Kým v Európskej únii predstavuje priemerná mzda okolo 1 583 eur, Slovensko zaostáva. V Česku pracovník zarobí približne 2 000 eur a v Rakúsku dokonca viac ako 4 500 eur. Maďarsko s 1 408 eurami a Bulharsko s 1 125 eurami sú na tom ešte horšie, no cenová hladina na Slovensku paradoxne prevyšuje Poľsko aj Česko. Bratislavská rodina minie v porovnaní s Prahou o takmer pätinu viac.
Budúcnosť pod drobnohľadom
Od vstupu do Európskej únie si slovenskí zamestnanci prilepšili o viac ako 900 eur mesačne. Ide o výrazný posun, no v porovnaní s bohatšími západnými krajinami stále nestačí. Ak sa inflácia opäť rozbehne a produktivitný rast zostane nízky, rozdiel medzi Bratislavou a Viedňou sa ešte prehĺbi. Inflačné tlaky navyše nútia firmy zdražovať svoje výrobky, čo môže znovu zvýšiť životné náklady.
Najbližšie mesiace preveria odolnosť celej ekonomiky. Analytici upozorňujú, že vyššia výplata nebude mať zmysel, ak ju zhltnú rastúce ceny. Otázkou je, či sa štátu podarí udržať stabilitu a vytvoriť prostredie, v ktorom sa mzdy premietnu nielen do štatistík, ale aj do reálneho života ľudí.
