Vláda bude aj v roku 2026 pokračovať v pomoci domácnostiam s vysokými cenami energií, no zmení jej podobu. Univerzálne dotácie pre všetkých nahradí cielená pomoc, ktorá by sa mala podľa odhadov týkať až 90 percent ľudí. Tento krok prichádza v čase, keď štatistiky potvrdzujú extrémnu závislosť Slovenska od zemného plynu a EÚ tlačí na rýchlejší odklon od ruských surovín. Informuje o tom denník Pravda.
Plošné dotácie nahradí adresná pomoc
Pomoc domácnostiam s vysokými cenami plynu, tepla a elektriny bude pokračovať aj v nasledujúcom roku, no od 1. januára 2026 sa mení jej princíp. Parlament schválil vládny návrh, ktorý ukončuje doterajšiu plošnú pomoc pre všetkých. Nový systém má byť adresný, hoci podľa slov premiéra Roberta Fica by mal zasiahnuť až 90 percent ľudí.
Ministerstvo hospodárstva už načrtlo, že vybrané domácnosti bude o priznaní pomoci informovať elektronicky. Časť z nich by mohla dostať priame energopoukážky v hodnote stoviek eur, ostatným štát uhradí rozdiel medzi trhovou a regulovanou cenou. Ministerka hospodárstva Denisa Saková už skôr priblížila, že vláda bude môcť nariadením pružne určovať príjmové hranice a rozsah pomoci, aby mohla reagovať na pohyb cien na trhu a potreby ľudí. Systém sa má prehodnocovať minimálne raz ročne. V prípade nesúhlasu s (ne)priznaním pomoci sa bude možné odvolať do 60 dní.
Pokračovanie dotácií by malo štátnu kasu stáť až 435 miliónov eur. Premiér Fico avizoval, že tieto náklady už nebudú hradené zo štátneho rozpočtu, ale z eurofondov, čo kritizuje opozícia s argumentom, že európske peniaze sa takto „spália v kotloch“ namiesto zmysluplnejších investícií. Od roku 2022 sa pritom na plošné dotácie minuli už viac ako štyri miliardy eur. Problémom je tiež to, že Brusel takéto využitie eurofondov nemusí odobriť, čo by znamenalo obrovskú komplikáciu pre celý plán energopomoci.
Slovensko je krajina závislá od plynu
Najväčšia časť pomoci bude aj naďalej smerovať na kompenzáciu cien plynu, od ktorého je Slovensko extrémne závislé. Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Slovenský plynárenský a naftový zväz vykuruje plynom približne 38 percent zo všetkých domácností (viac ako 800-tisíc). V prípade rodinných domov je to až 60 percent (614-tisíc). Podporuje to aj jedna z najhustejších plynárenských sietí v EÚ, ktorá je dostupná pre 94 percent obyvateľov v 77 percentách obcí.
Spotreba plynu navyše medziročne stúpla zo 46 TWh v roku 2023 na 47,69 TWh v roku 2024. Zvyšok domácností kúri individuálne tuhými palivami (311-tisíc), elektrinou (66-tisíc) alebo tepelnými čerpadlami (44-tisíc), prípadne je napojený na centrálne vykurovanie. Väčšina teplární však ako hlavné palivo taktiež využíva zemný plyn, čo znamená, že aj obyvatelia bytoviek sú od jeho ceny nepriamo závislí.
Prechod na alternatívy? Nie je dosť peňazí
Premiér argumentuje potrebou pomoci tým, že bez nej by účty za energie stúpli o stovky eur, čo by podľa neho domácnosti nezvládli. Odborníci však oponujú, že na pomoc nie je odkázaných 90 percent rodín. Podľa ÚRSO je na Slovensku energetickou chudobou ohrozených len približne osem percent domácností.
Prieskum Ipsos zároveň ukázal, že Slováci nemajú dostatok úspor na prechod na ekologickejšie alternatívy vykurovania. Až 56 percent domácností stále využíva plynový kotol a podľa slov hovorkyne SPP – distribúcia Miroslavy Schneider väčšina z nich nemá finančný vankúš na väčšie investície, a preto potrebuje ekonomicky dostupné riešenia.
Neprehliadnite
Ako sú na tom zásoby na zimu?
Slovensko je tak ďaleko od plnenia energetických cieľov EÚ. Situáciu navyše komplikuje návrh Bruselu na rýchlejší koniec dovozu plynu a ropy z Ruska, čo by bolo problematické najmä pre Slovensko a Maďarsko. Ruský LNG by sa mal prestať dovážať od roku 2027, plyn cez potrubia o rok neskôr.
Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský však upokojuje, že krajina už nie je odkázaná len na dodávky z východu. Približne 30 až 40 percent plynu k nám prúdi z Nórska a LNG terminálov a máme prepojenia aj s Rakúskom a Českom.
Čo sa týka pripravenosti na zimu, ku koncu septembra boli slovenské zásobníky naplnené na 76 percent (27 TWh), čo je viac ako polovica ročnej spotreby. Plnenie je síce pomalšie ako minulý rok, no Kvasňovský predpokladá, že sa podarí splniť cieľ EÚ, ktorým je 90-percentná naplnenosť do začiatku decembra.
EÚ chce úplne odstaviť ruský plyn
Tlak Európskej únie na odpojenie sa od ruských energetických surovín, najmä od zemného plynu a ropy, je výsledkom strategického prehodnotenia, ktoré bolo dramaticky urýchlené po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Hoci snahy o zníženie tejto závislosti existovali aj predtým, invázia premenila dlhodobý cieľ na akútnu bezpečnostnú a morálnu nevyhnutnosť.
Hlavným a najdôležitejším spúšťačom bola skutočnosť, že Rusko začalo energiu otvorene používať ako zbraň. Obmedzovaním a zastavovaním dodávok plynu sa Kremeľ snažil vyvíjať politický nátlak na európske krajiny, trestať ich za podporu Ukrajiny a rozbíjať jednotu Únie.
Lídri EÚ si uvedomili, že závislosť od dodávok z jedinej, navyše nepredvídateľnej a agresívnej krajiny, predstavuje obrovské bezpečnostné riziko. V stávke nebola len ekonomika, ale aj samotná suverenita členských štátov, ktoré boli v pozícii rukojemníkov a museli pri svojich rozhodnutiach brať ohľad na možnú odvetu v podobe „zastavenia kohútikov“. Odpojenie sa je teda v prvom rade krokom k posilneniu vlastnej geopolitickej nezávislosti a odstráneniu nástroja, ktorým mohlo Rusko Európu vydierať.
S tým úzko súvisí aj morálny a ekonomický rozmer. Pre mnohé európske krajiny bolo neprijateľné, aby na jednej strane odsudzovali ruskú agresiu a na druhej strane posielali do Moskvy miliardy eur za plyn a ropu, čím de facto financovali ruskú vojnovú mašinériu. Tento paradox sa stal neudržateľným.
Ekonomicky sa ukázalo, aká zraniteľná je Európa voči cenovým šokom. Keď Rusko začalo manipulovať s dodávkami, ceny energií vyleteli do extrémnych výšok, čo spôsobilo energetickú krízu, roztočilo infláciu a tvrdo zasiahlo domácnosti aj priemysel naprieč kontinentom.
Diverzifikácia zdrojov, teda dovoz plynu z iných krajín (napríklad Nórsko, USA, Katar) a investície do vlastných zdrojov, je tak aj snahou o stabilizáciu trhu a ochranu európskej ekonomiky pred podobnými výkyvmi v budúcnosti.
