Pred voľbami v Česku silnejú hlasy volajúce po zásadných zmenách vo fungovaní verejnoprávnych médií. Lídri favorizovaných opozičných strán ANO a SPD, Andrej Babiš a Tomio Okamura, otvorene hovoria o plánoch na zlúčenie Českej televízie a Českého rozhlasu či zrušenie koncesionárskych poplatkov. Tieto návrhy prichádzajú v čase, keď si české verejnoprávne médiá držia vysokú dôveru verejnosti a medzinárodné uznanie, informujú Správy STVR.
Zlučovanie a rušenie poplatkov
S blížiacimi sa voľbami do českej Poslaneckej snemovne sa čoraz častejšie otvára téma budúcnosti verejnoprávnych médií. Šéf hnutia ANO Andrej Babiš, ktorého prieskumy favorizujú na víťazstvo, avizuje výrazné zmeny.
Inšpiráciu vidí na Slovensku a navrhuje zlúčenie Českej televízie a Českého rozhlasu. Podľa jeho prepočtov by takýto krok znížil prevádzkové náklady o viac ako miliardu českých korún (vyše 43,45 milióna eur), čo predstavuje úsporu takmer 12 percent. Bývalý riaditeľ ČT Ján Souček však tieto čísla spochybňuje s tým, že reálna úspora by bola nanajvýš v desiatkach miliónov korún.
Zmeny presadzuje aj Tomio Okamura, líder SPD a pravdepodobný Babišov koaličný partner. Pre Český rozhlas potvrdil, že jeho hnutie chce úplne zrušiť koncesionárske poplatky a verejnoprávne médiá zoštátniť. Ich hospodárenie by následne podliehalo kontrole Najvyššieho kontrolného úradu. Obom stranám dlhodobo prekáža kritika, ktorej sa im od týchto médií dostáva.
Vysoká dôvera a medzinárodné uznanie
Napriek politickým tlakom si české verejnoprávne médiá udržiavajú mimoriadne silnú pozíciu. Podľa mediálneho experta Filipa Rožánka sa Česká televízia a Český rozhlas v prieskumoch dôveryhodnosti pravidelne striedajú na prvých dvoch priečkach a dôveruje im nadpolovičná väčšina obyvateľov.
Ich kvalitu a fungovanie oceňujú aj v zahraničí. Rožánek pripomína správu organizácie Reportéri bez hraníc, ktorá odporučila český model usporiadania a financovania ako vzor pre ostatné postkomunistické krajiny. Aj vďaka tomu si Česko v rebríčku slobody médií medziročne polepšilo o sedem priečok a aktuálne je na desiatom mieste.
Právna prekážka a model financovania
Expert Filip Rožánek upozorňuje, že plány opozície narážajú na zásadnú legislatívnu prekážku. Český zákon definuje verejnoprávne médiá ako inštitúcie nezávislé od štátu, čo znamená, že štát nezodpovedá za ich záväzky a naopak. Ak by ich teda chcela budúca vláda financovať priamo zo štátneho rozpočtu, musela by ich najprv zoštátniť a vytvoriť úplne novú štátnu inštitúciu.
Súčasný model financovania prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je podľa odborníkov kľúčový pre zachovanie nezávislosti. Poplatky sa v Česku od mája mierne zvýšili a ich ďalší rast je naviazaný na infláciu, čo médiám zaručuje predvídateľné financovanie bez politických zásahov.
Neprehliadnite
České voľby ovplyvnia aj Slovensko
Samozrejme, koncesionárske poplatky sú len malou kvapkou v mori zmien, ktoré môžeme očakávať so zverejnením výsledkov parlamentných volieb u našich susedov. A je dôležité, aby o nich vedeli aj Slováci, keďže výsledok českých volieb priamo ovplyvní aj našu krajinu.
Obidve krajiny tvorili takmer 80 rokov jeden štát, čo zanechalo nezmazateľnú stopu v podobe spoločného jazyka, kultúry, rodinných väzieb a vzájomného mediálneho priestoru. Politické dianie v Česku by preto na Slovensku nemalo byť vnímané len ako bežná zahraničná správa; je to téma, ktorej by Slováci mali detailne rozumieť. Zmena politickej garnitúry v Prahe má na slovenskú verejnú mienku a politickú debatu oveľa väčší vplyv než zmena vlády v ktorejkoľvek inej krajine.
Okrem kultúrnych faktorov však netreba zabúdať ani na ekonomické väzby. Česká republika je pre Slovensko jedným z najdôležitejších obchodných partnerov a kľúčovým investorom. Tisíce slovenských firiem sú existenčne závislé od českého trhu a naopak. Akákoľvek zmena v českej hospodárskej politike, či už ide o dane, regulácie alebo prístup k európskemu trhu, má takmer okamžitý a priamy dopad na slovenskú ekonomiku, zamestnanosť a životnú úroveň. Politická stabilita a predvídateľnosť v Prahe je tak priamo v národnom záujme Slovenska.
V neposlednom rade je kľúčový aj zahraničnopolitický rozmer, najmä v rámci zoskupenia V4 a Európskej únie. Politická orientácia novej českej vlády zásadne ovplyvní dynamiku a akcieschopnosť Vyšehradskej skupiny. Ak by sa k moci dostala vláda ideologicky blízka súčasným kabinetom v Bratislave a Budapešti, mohlo by to viesť k oživeniu spoločného postupu V4 pri presadzovaní určitých tém v Bruseli.
Naopak, ak by v Prahe zvíťazil opačný politický prúd, mohlo by to ešte viac prehĺbiť názorové rozdiely v regióne a oslabiť jeho vplyv. Príkladom je nedávne rozhodnutie súčasnej českej vlády premiéra Fialu prerušiť spoločné zasadnutia s vládou Roberta Fica kvôli odlišným postojom k vojne na Ukrajine, čo jasne ukazuje, ako rýchlo môžu politické zmeny ovplyvniť nadštandardné vzťahy.
