Súčasné nastavenie verejných financií na Slovensku je dlhodobo neudržateľné. Podľa najnovšej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) priemerný človek narodený v súčasnosti za celý svoj život dostane od štátu prostredníctvom služieb a dávok o 96-tisíc eur viac, než mu odovzdá na daniach a odvodoch. Tento alarmujúci celoživotný deficit jasne ukazuje, že každá nová generácia je zaťažovaná záväzkami tých predchádzajúcich, píše Startitup.sk.
Ako sa mení bilancia počas života?
Analýza RRZ, ktorá zahŕňa všetky kľúčové príjmy a výdavky štátu vo vzťahu k občanovi, ukazuje, ako sa jeho bilancia počas života mení. V období od narodenia do približne 23 rokov je každý človek čistým prijímateľom štátnych prostriedkov, najmä cez náklady na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť.
Následne, vo veku produktivity, sa stáva čistým prispievateľom – jeho dane a odvody financujú chod štátu a podporujú deti a seniorov. Po odchode do dôchodku po šesťdesiatke sa opäť stáva čistým prijímateľom, pričom štát znáša najmä náklady na jeho dôchodok a zvýšenú zdravotnú starostlivosť.
Štúdia tiež odhalila výrazné rozdiely medzi pohlaviami. Muži do systému prispievajú viac kvôli vyšším mzdám a menšiemu počtu prerušení kariéry. Výpadok žien z trhu práce, najmä v dôsledku materstva, znižuje ich celoživotný príspevok, čo podľa RRZ poukazuje na potrebu politík, ktoré by lepšie podporovali návrat rodičov do zamestnania.
Vyššie dane, alebo horšie služby
Hoci sa generačný deficit oproti minulému roku mierne znížil zo 103-tisíc na 96-tisíc eur, podľa RRZ je toto zlepšenie nedostatočné. Súčasný stav vytvára štrukturálny deficit, ktorý ohrozuje schopnosť štátu v budúcnosti financovať kľúčové služby bez masívneho zadlžovania.
Pre politikov a investorov je to signál možnej fiškálnej nestability, ktorá môže zhoršiť rating krajiny a jej investičnú atraktivitu. Pre bežných občanov a firmy to v konečnom dôsledku znamená, že v budúcnosti budú čeliť jednej z dvoch nepríjemných možností – buď výrazne vyšším daniam, alebo citeľne nižšej kvalite a dostupnosti verejných služieb, ako sú školstvo, zdravotníctvo či sociálna podpora.
Cesta von?
Podľa rozpočtovej rady si riešenie tohto problému vyžaduje zásadné reformy. Aby sa Slovensko vyhlo finančnej nestabilite, musí sa zamerať na opatrenia, ktoré zvýšia udržateľnosť rozpočtu. Medzi ne patrí napríklad zlepšenie produktivity práce, zvyšovanie zamestnanosti, zefektívnenie daňového systému či optimalizácia výdavkov na dôchodky a sociálne transfery. Bez týchto krokov bude rozdiel medzi tým, čo občania od štátu dostávajú a čo mu platia, naďalej narastať na úkor budúcich generácií.
