Od 1. januára 2026 začne na Slovensku platiť rozsiahla novela zákona o sociálnom poistení, ktorá ruší viaceré doterajšie výnimky a sprísňuje mechanizmus, akým fungujú odvody pre zamestnancov, rodičov aj živnostníkov. Cieľom je podľa ministerstva spravodlivejší systém, no pre firmy to bude znamenať vyššie náklady. Téme sa venuje denník Pravda.
Odvody z príjmu počas PN a materskej
Jednou z kľúčových noviniek je zrušenie výnimky z platenia poistného pri príjmoch vyplatených počas práceneschopnosti (PN), materskej dovolenky alebo ošetrovania člena rodiny (OČR). Doteraz platilo, že ak zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v tomto období napríklad ročnú odmenu, z tejto sumy sa poistné neplatilo. Po novom sa však bude sociálne poistenie vzťahovať aj na takéto príjmy, bez ohľadu na to, kedy boli vyplatené.
Zmení sa aj uplatňovanie maximálneho vymeriavacieho základu. Kým dnes sa tento strop pri neodpracovaní celého mesiaca pomerne znižuje, od roku 2026 sa bude uplatňovať vždy v plnej mesačnej výške, bez ohľadu na počet dní, kedy bol zamestnanec na PN alebo OČR.
Zmeny pre rodičov a živnostníkov
Novela mení aj pravidlá pre rodičov. Štát po novom nebude platiť sociálne odvody za rodičov na materskej alebo rodičovskej dovolenke, pokiaľ v tomto období zároveň pracujú alebo podnikajú. Takýto rodič si bude platiť odvody zo svojho reálneho príjmu, čím si bude budovať vyšší dôchodkový základ. Ak rodič popri starostlivosti o dieťa príjem nemá, štát bude za neho poistné platiť aj naďalej.
Sprísnenie sa dotkne aj samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Povinné poistenie im po novom vznikne skôr. Lehota na vznik poistenia po začatí podnikania sa skráti a SZČO bude povinne poistená už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca od získania oprávnenia na podnikanie.
Vyššie náklady pre firmy
Podľa odhadov ministerstva financií sa tieto zmeny dotknú približne 11 400 zamestnávateľov, ktorí na odvodoch zaplatia ročne o 18,3 milióna eur viac. Rezort argumentuje, že cieľom je zjednotiť systém a zabezpečiť, aby sa odvody platili zo všetkých príjmov, ktoré súvisia s výkonom práce.
Na uľahčenie administratívy bude Sociálna poisťovňa po novom poskytovať firmám viac informácií o ich zamestnancoch, napríklad o trvaní nároku na materské.
Odvody budú vyššie aj prísnejšie
Pre ľudí, ktorých sa tieto zmeny týkajú, to znamená predovšetkým sprísnenie doterajších pravidiel a vo väčšine prípadov aj vyššie finančné zaťaženie. Cieľom je síce podľa vlády spravodlivejší systém, no je zrejmé, že silným motivačným faktorom je aj snaha získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu.
Pre zamestnancov to v praxi znamená, že po novom budú platiť sociálne odvody aj z odmien či doplatkov mzdy, ktoré im zamestnávateľ vyplatí v čase, keď sú na PN alebo materskej dovolenke. Doterajšia výnimka sa ruší, čo zníži ich čistý príjem z týchto bonusov.
Zásadná zmena čaká aj rodičov, ktorí popri rodičovskej dovolenke pracujú alebo podnikajú – štát za nich už prestane platiť dôchodkové poistenie a budú si ho musieť v plnej miere hradiť sami zo svojho zárobku.
A napokon, začínajúci živnostníci pocítia tlak na skoršie platenie odvodov, keďže povinnosť platiť sociálne poistenie im vznikne podstatne skôr ako doteraz.
Oficiálny cieľ je pochopiteľný, no aký je ten skutočný?
Otázka, či je cieľom týchto zmien skutočne len spravodlivosť, je na mieste. Oficiálne vláda argumentuje spravodlivosťou a zjednotením pravidiel. Tvrdí, že nie je logické, aby sa z príjmu pochádzajúceho z práce neplatili odvody len preto, že je vyplatený v inom období. Chce teda zaviesť princíp, že každý príjem zo závislej činnosti by mal podliehať odvodom.
Je však zrejmé, že rovnako silným, ak nie silnejším, motivačným faktorom je aj zvýšenie príjmov pre štátnu kasu. Všetky tieto opatrenia sú súčasťou konsolidačného úsilia vlády a ministerstvo financií si od nich sľubuje konkrétny finančný prínos. Napríklad len od zrušenia výnimky pre príjmy počas PN či materskej sa očakáva dodatočný ročný príjem pre štát vo výške viac ako 18 miliónov eur. Dá sa teda povedať, že cieľom je kombinácia oboch – vláda využíva argument o spravodlivosti a odstraňovaní výnimiek na to, aby zároveň našla nové zdroje na zníženie deficitu verejných financií.
Aké ďalšie opatrenia obsahuje konsolidácia?
Tretí konsolidačný balíček je rozsiahly súbor opatrení, ktorého cieľom je ozdraviť verejné financie. Jeho ťažisko spočíva v zvyšovaní príjmov štátu, a to najmä od pracujúcich ľudí a firiem. Okrem uvedených zmien pre odvody treba očakávať aj ďalšie prísne opatrenia.
Ako už býva zvykom, najväčšiu a najpriamejšiu ťarchu ponesú práve zamestnanci a živnostníci. Pre všetkých zamestnancov sa od roku 2026 zvýši sadzba zdravotných odvodov zo 4 % na 5 % a zavedie sa progresívne zdaňovanie príjmov s novými, vyššími sadzbami, čo zníži ich čistú mzdu.
Živnostníkom sa výrazne zvyšujú minimálne odvody (na viac ako 425 eur mesačne) a zároveň sa im skracujú tzv. odvodové prázdniny pre začiatočníkov z jedného roka na šesť mesiacov. Všetkých pracujúcich sa dotkne aj zrušenie troch dní pracovného pokoja, čo v praxi znamená buď viac práce za rovnaký ročný plat, alebo stratu finančných príplatkov.
Balíček tiež zasahuje do sociálnych istôt. Podpora v nezamestnanosti sa bude po novom vyplácať v plnej výške len počas prvých troch mesiacov a následne bude klesať. Zmena nastane aj pri práceneschopnosti (PN), kde sa povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancom náhradu príjmu predlžuje z desiatich na štrnásť dní.
Druhú skupinu opatrení tvoria nové dane a povinnosti pre firmy. Zásadnou zmenou je obmedzenie odpočtu DPH pri firemných autách, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely, na paušálnych 50 %. Balíček zavádza aj nové dane, ako je zvýšenie DPH na 23 % na vybrané nezdravé potraviny (s výnimkou niektorých mliečnych a diabetických nápojov), vyššie zdanenie hazardu, zvýšenie dane z poistenia (čo sa prejaví na cene PZP) a zvýšenie odvodu pre správcovské spoločnosti, čo predraží investovanie a sporenie na dôchodok.
Napokon, balíček obsahuje aj šetrenie na strane štátu. To zahŕňa predovšetkým zmrazenie platov pre väčšinu štátnych a verejných zamestnancov na rok 2026, s výnimkou zdravotníkov a zamestnancov v školstve. V pláne je aj rušenie a zlučovanie niektorých štátnych úradov, hoci podľa kritikov sú tieto plány nekonkrétne a nedostatočné.
