Vládny konsolidačný balíček najtvrdšie zasiahne živnostníkov, z ktorých mnohí budú čeliť likvidačným nákladom. V rozhovore pre TN live to uviedol analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Podľa neho sú vládne argumenty o vyšších dôchodkoch zavádzajúce a jedinou záchranou pre mnohých podnikateľov môže byť zmena formy podnikania alebo odchod do zahraničia. Jeho poznatky spracoval denník Pravda.
Drastický nárast odvodov
Konsolidačný balíček podľa Búlika prináša viacero zmien, ktoré dramaticky zvýšia náklady pre živnostníkov. Najvýraznejšou je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody z 50 % na 60 % priemernej mzdy. V praxi to znamená, že minimálny sociálny odvod stúpne v roku 2026 približne o 30 %, z 237 na 303 eur mesačne.
Ešte tvrdší dopad to bude mať na mikroživnostníkov a začínajúcich podnikateľov. Tým sa tzv. odvodové prázdniny skracujú z jedného roka na šesť mesiacov. Po novom tak budú musieť aj ľudia s minimálnym príjmom (napr. dôchodcovia či študenti) začať platiť sociálne odvody vo výške 131 eur mesačne. Podľa Búlika je tento krok pre mnohých demotivujúci a likvidačný.
Vládne argumenty sú zavádzajúce
Búlik ostro kritizuje argumentáciu vlády. Pri zvýšení zdravotných odvodov sa obáva, že vyzbieraných 350 miliónov eur navyše nepovedie k lepšej zdravotnej starostlivosti, ale štát si nimi len vykryje diery v rozpočte tým, že zníži platby za svojich poistencov.
Argument, že vyššie odvody zabezpečia živnostníkom vyššie dôchodky, považuje za zavádzajúci. Upozorňuje, že Sociálna poisťovňa je už dnes v miliardovom deficite a vzhľadom na demografický vývoj budú musieť byť budúce dôchodky v pomere k platom naopak nižšie, nie vyššie. Namiesto nútených vyšších odvodov by mal podľa neho štát výraznejšie podporovať súkromné sporenie na dôchodok, keďže súčasná daňová úľava v treťom pilieri je „žalostná“.
Kopa živnostníkov stojí pred neľahkou voľbou
Podľa Búlika budú živnostníci nútení hľadať riešenia. Pre tých s vyššími ročnými tržbami, približne nad 50 000 eur, môže dávať zmysel prechod na s. r. o., ktorá pri určitej konštrukcii umožňuje platiť nižšie odvody. Tento krok je však spojený s vyššou byrokraciou a nákladmi na účtovníctvo.
Pre živnostníkov s mesačným príjmom okolo 1 800 eur a viac sa podľa neho stáva ekonomicky zaujímavou možnosťou presunúť podnikanie do zahraničia, napríklad do Českej republiky alebo Poľska, kde je daňovo-odvodové zaťaženie podstatne nižšie.
Tragická konsolidácia
Cieľom tretej konsolidácie je stabilizovať kritický stav verejných financií a spomaliť rast štátneho dlhu. Vláda argumentuje, že tento krok je nevyhnutný, pretože Slovensko dlhodobo míňa podstatne viac peňazí, ako vyberie na daniach, čo je neudržateľné a ohrozuje to budúcu prosperitu krajiny. Celý konsolidačný balík má v roku 2026 priniesť do rozpočtu alebo ušetriť 2,7 miliardy eur.
Najväčšiu a najpriamejšiu ťarchu ponesú zamestnanci a živnostníci. Pre všetkých zamestnancov sa od roku 2026 zvýši sadzba zdravotných odvodov zo 4 % na 5 % a zavedie sa progresívne zdaňovanie príjmov s novými, vyššími sadzbami, čo zníži ich čistú mzdu.
Živnostníkom, ako bolo spomenuté, sa výrazne zvyšujú minimálne odvody (na viac ako 425 eur mesačne) a zároveň sa im skracujú tzv. odvodové prázdniny pre začiatočníkov z jedného roka na šesť mesiacov. Všetkých pracujúcich sa dotkne aj zrušenie troch dní pracovného pokoja, čo v praxi znamená buď viac práce za rovnaký ročný plat, alebo stratu finančných príplatkov.
Balíček tiež zasahuje do sociálnych istôt. Podpora v nezamestnanosti sa bude po novom vyplácať v plnej výške len počas prvých troch mesiacov a následne bude klesať. Zmena nastane aj pri práceneschopnosti (PN), kde sa povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancom náhradu príjmu predlžuje z desiatich na štrnásť dní.
Druhú skupinu opatrení tvoria nové dane a povinnosti pre firmy. Zásadnou zmenou je obmedzenie odpočtu DPH pri firemných autách, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely, na paušálnych 50 %. Balíček zavádza aj nové dane, ako je zvýšenie DPH na 23 % na vybrané nezdravé potraviny, vyššie zdanenie hazardu, zvýšenie dane z poistenia (čo sa prejaví na cene PZP) a zvýšenie odvodu pre správcovské spoločnosti, čo predraží investovanie a sporenie na dôchodok.
Napokon, balíček obsahuje aj šetrenie na strane štátu. To zahŕňa predovšetkým zmrazenie platov pre väčšinu štátnych a verejných zamestnancov na rok 2026, s výnimkou zdravotníkov a zamestnancov v školstve. V pláne je aj rušenie a zlučovanie niektorých štátnych úradov, hoci podľa kritikov sú tieto plány nekonkrétne a nedostatočné.
Štát znovu šetrí hlavne na ľuďoch
Tým sa dostávame k dôležitej otázke otázke, teda či sa extrémne šetrí (opäť) hlavne na ľuďoch. Podľa drvivej väčšiny kritikov z radov ekonómov a zamestnávateľov je odpoveď áno. Štruktúra balíka je podľa nich značne nevyvážená.
Opatrenia, ktoré zvyšujú dane a odvody pre občanov a firmy, sú okamžité, konkrétne a isté. Naopak, úspory na strane štátu sú často vnímané ako menej konkrétne a ich reálna výška je otázna, najmä keď dáta ukazujú, že počet štátnych zamestnancov v poslednom období v skutočnosti narástol.
Vláde tiež vyčítajú, že sa nedotkla veľkých a nákladných sociálnych opatrení, ako sú 13. dôchodky. V konečnom dôsledku teda platí, že hoci balíček obsahuje aj šetrenie štátu, jeho najväčšiu a najciteľnejšiu časť tvoria opatrenia, ktoré priamo a okamžite znižujú čisté príjmy pracujúcich ľudí a zvyšujú náklady podnikateľov.
