Vlády za posledné roky premrhali približne štyri miliardy eur na neefektívnych plošných dotáciách na energie (energopomoc), pričom tieto prostriedky mohli byť využité na trvalé zníženie účtov pre státisíce domácností. Upozorňuje na to organizácia Priatelia Zeme-CEPA, ktorá kritizuje aj nový, vládou schválený systém údajne adresnej energopomoci. Téme sa venuje denník Pravda.
Štyri miliardy na dotácie namiesto trvalých úspor
Podľa ekologickej organizácie, ak by sa obrovská suma štyroch miliárd eur, ktorá bola v posledných rokoch vynaložená na krátkodobé plošné dotácie, použila na cielené investície, výsledok by bol oveľa efektívnejší.
Za tieto peniaze mohlo mať až 37 percent všetkých rodinných domov na Slovensku zrealizovanú obnovu, napríklad v podobe nových okien, dverí či zateplených stropov. Takéto opatrenia by domácnostiam priniesli reálne a trvalé úspory na energiách, nie len dočasnú úľavu, ktorú je potrebné každoročne opakovať.
Ani nová “adresná” pomoc nie je výhra
Kritika sa týka aj nového zákona o energopomoci, ktorý vláda schválila tento týždeň. Hoci má ísť o adresnú pomoc, podľa vládnych predstaviteľov ju má v roku 2026 dostať až 90 percent domácností, čo bude stáť 435 miliónov eur.
Priatelia Zeme-CEPA poukazujú na to, že podľa Prognostického ústavu SAV sa energetická chudoba reálne dotýka len približne 18 percent domácností. Podľa ich prepočtov by preto stačilo, ak by štát adresne podporil 30 percent domácností, čím by s rezervou pokryl všetkých ohrozených ľudí.
Nie je pomoc ako pomoc
Pri takomto cielenom prístupe by podľa organizácie zostalo z plánovaného balíka voľných až 290 miliónov eur.
Tieto peniaze by sa mohli použiť na dlhodobé riešenia. Ako uviedol koordinátor organizácie Juraj Melichár, štát by tak mohol stále pomôcť viac ako 35-tisíc rodinám s investíciami do obnovy budov, tepelných čerpadiel, slnečných kolektorov či výmeny starých kotlov. Melichár na záver dodal, že po skutočne adresnej, a nie plošnej pomoci, volajú nielen environmentalisti, ale aj odborári, zamestnávatelia a ekonómovia.
Energopomoc v roku 2026: Čo zatiaľ vieme?
Na základe nového zákona o energopomoci už poznáme základný rámec, ako bude štát pomáhať s cenami energií od roku 2026. Mnohé kľúčové detaily však stále zostávajú nejasné.
V prvom rade vieme, že od 1. januára 2026 sa končí éra plošných dotácií, kedy štát znižoval ceny energií pre všetky domácnosti bez rozdielu. Tento systém nahradí nová, takzvaná adresná energopomoc, ktorá bude podmienená príjmom domácnosti. Veľmi prekvapivým a kritizovaným faktom však je, že podľa vyjadrení vlády má byť táto „adresná“ pomoc určená až pre 90 percent všetkých domácností.
Vieme aj to, akou formou bude pomoc poskytovaná. Zákon dáva vláde dve možnosti: buď pre oprávnené domácnosti zastropuje ceny elektriny, plynu a tepla (a rozdiel doplatí dodávateľom), alebo im pošle priamo energetické poukážky na úhradu faktúr.
Celý proces má byť pre občanov automatický – nebudú musieť o nič žiadať a o svojom nároku ich bude informovať priamo ministerstvo hospodárstva. Aby štát zistil, kto má na pomoc nárok, vytvorí si rozsiahlu databázu, v ktorej prepojí údaje o príjmoch, majetku a spotrebe energií všetkých občanov, a to bez možnosti odmietnuť tento zber údajov.
Dôležitým kontextom je, že ceny silovej elektriny by mali pre domácnosti zostať stabilné aj v roku 2026 vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami. Nová schéma pomoci sa teda bude primárne zameriavať na tlmenie prípadného nárastu cien plynu a centrálneho tepla. Celkové náklady na túto pomoc v roku 2026 sa odhadujú na 435 miliónov eur a vláda ich plánuje financovať z nevyužitých eurofondov.
Čo však zatiaľ nevieme, sú tie najdôležitejšie detaily pre peňaženky ľudí. Samotný zákon je len rámcový. To, aká bude presná príjmová hranica pre získanie pomoci, aká bude konkrétna výška príspevku a ktorú z dvoch foriem pomoci (strop alebo poukážky) vláda nakoniec zvolí, určí až samostatné nariadenie vlády, ktoré bude schválené neskôr.
