Vládny plán na zrušenie sviatkov, respektíve troch dní pracovného pokoja, ktorý je súčasťou konsolidačného balíčka, môže napokon vyzerať inak. Koaličný poslanec Daniel Karas (Smer-SD) v utorok počas rozpravy v parlamente predstavil pozmeňujúci návrh, ktorý mení jeden z dotknutých sviatkov. Celkový počet troch zrušených voľných dní by sa však zmeniť nemal. Informujú o tom Správy STVR.
Zrušenie sviatkov narazilo na tvrdú kritiku
Podľa pozmeňujúceho návrhu by mal sviatok Zjavenia Pána (Traja králi), teda 6. január, zostať dňom pracovného pokoja. Namiesto neho sa má v roku 2026 dočasne zrušiť pracovné voľno počas sviatku Sedembolestnej Panny Márie, teda 15. septembra.
Zámerom tejto zmeny je podľa poslanca Karasa vyjsť v ústrety kritike a spoločenskej realite. Pripomenul, že 6. január je dôležitým dňom pre kresťanské tradície a zároveň ide o Štedrý deň pre občanov, ktorí sa hlásia k pravoslávnej cirkvi a rusínskej národnostnej menšine. Prijatím návrhu chce koalícia podľa neho vyslať signál, že si váži kultúrne dedičstvo všetkých skupín žijúcich na Slovensku.

Pôvodný plán a ďalší postup
Pôvodný vládny návrh počítal s dočasným zrušením pracovného pokoja 6. januára a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) pre rok 2026 a s trvalým zrušením 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu).
O finálnej podobe tohto opatrenia, ako aj celého konsolidačného balíka, rozhodnú poslanci v najbližších dňoch. Rokovanie stále prebieha v skrátenom legislatívnom konaní.
Zrušenie sviatkov má priniesť peniaze
Zrušenie sviatkov má v podstate len jeden hlavný dôvod. Je to snaha o rýchle a efektívne zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu v rámci konsolidácie verejných financií. Vláda si od tohto kroku sľubuje, že premenou dňa voľna na bežný pracovný deň sa zvýši celková ekonomická aktivita v krajine, čo prinesie do napätej štátnej kasy dodatočné zdroje.
V praxi to funguje na jednoduchom princípe. Keď sa sviatok zmení na pracovný deň, väčšina ľudí ide do práce, firmy vyrábajú tovar, poskytujú služby a obchody sú otvorené. Tento jeden deň práce navyše sa prejaví na národnej úrovni merateľným nárastom hrubého domáceho produktu (HDP). Tento nárast sa následne priamo premietne do vyšších príjmov pre štát, a to hneď z niekoľkých zdrojov: zo zvýšeného výberu daní z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré zaplatia zamestnanci aj zamestnávatelia, a tiež zo zvýšeného výberu DPH z predaných tovarov a služieb.

Vláda vyčíslila, že zrušenie sviatkov by malo do rozpočtu priniesť dodatočných približne 230 miliónov eur. Z pohľadu ministerstva financií ide o administratívne jednoduché a predvídateľné opatrenie. Na rozdiel od zložitých štrukturálnych reforiem, ktorých výsledky sú neisté a prejavia sa až po dlhšom čase, zrušenie sviatku prinesie takmer garantovaný finančný efekt okamžite.
Vláda tento krok obhajuje aj argumentom, že Slovensko má v porovnaní so susednými krajinami nadpriemerný počet dní pracovného pokoja. V skratke si teda štát od tohto nepopulárneho kroku sľubuje, že výmenou troch dní kolektívneho voľna za tri dni práce získa významnú finančnú injekciu pre štátny rozpočet.