Podľa novej štúdie mimovládnej organizácie Transport & Environment (T&E) smeruje väčšina veľkých európskych automobiliek k úspešnému splneniu emisných cieľov stanovených Európskou úniou (EÚ) na obdobie rokov 2025 až 2027. Jedinou výnimkou má byť spoločnosť Mercedes-Benz. Dôvodom pozitívneho výhľadu je očakávaný dynamický rast v predaji elektrických vozidiel. Na základe informácií TASR to píšu Aktuality.sk.
Obrat v prognózach
Tento výhľad predstavuje výrazný obrat oproti predchádzajúcej prognóze z prvého polroka 2025. Vtedy T&E predpokladala, že ciele splnia iba Volvo a BMW, zatiaľ čo koncerny ako Stellantis, Renault a Volkswagen zaostávali.
Organizácia uvádza, že situáciu zmenil rastúci dopyt po elektromobiloch, ktorý bol stimulovaný zavedením cenovo dostupnejších modelov, klesajúcimi cenami batérií a rýchlym rozširovaním nabíjacej infraštruktúry.
Rastúci podiel elektromobilov
Štúdia T&E predpovedá, že podiel čisto batériových elektrických vozidiel na automobilovom trhu EÚ vzrastie zo súčasných 18 % na viac ako 30 % do roku 2027. Organizácia so sídlom v Bruseli to považuje za dôkaz, že regulačné emisné ciele fungujú.
Súčasne však vydala varovanie pred akýmkoľvek zmierňovaním budúcich cieľov pre roky 2030 a 2035. Takýto krok by podľa nej zmaril doterajšie investície do rozvoja elektromobility a umožnil Číne, aby si upevnila svoju vedúcu pozíciu na trhu.
Automobilky stále oponujú
Postoj automobilových koncernov je však v kontraste s optimistickou prognózou. Minulý týždeň vyhlásili, že budúce emisné ciele, vrátane úplného zníženia emisií o 100 % do roku 2035, už nepovažujú za dosiahnuteľné.
O budúcnosti celého odvetvia budú zástupcovia automobilového priemyslu diskutovať už tento piatok, 12. septembra, na stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.
EÚ dekarbonizuje ako o život
Kroky EÚ v dekarbonizácii osobnej dopravy idú ďaleko za samotný zákaz predaja nových spaľovacích motorov od roku 2035. Tento zákaz je len vrcholom komplexnej stratégie, ktorá stojí na viacerých pilieroch. Kľúčovým medzistupňom je sprísnený emisný cieľ na rok 2030, ktorý núti automobilky už teraz masívne investovať do elektromobility, aby sa vyhli vysokým pokutám.
Neprehliadnite
Súbežne s tým EÚ zaviedla nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR), ktoré členským štátom prikazuje budovať hustú sieť vysokorýchlostných nabíjacích staníc pozdĺž hlavných dopravných koridorov, a to v pravidelných intervaloch do 60 kilometrov. EÚ sa tiež zameriava na celý životný cyklus batérií prostredníctvom novej regulácie o batériách, ktorá stanovuje prísne pravidlá pre ich udržateľnú výrobu, recykláciu a transparentnosť dodávateľského reťazca.
Popri tom sa finalizuje aj nová emisná norma Euro 7, ktorá sprísni pravidlá nielen pre emisie z výfukov áut predávaných do roku 2035, ale po prvýkrát aj pre častice z bŕzd a pneumatík, čo sa týka aj elektromobilov. Celý proces bude navyše v roku 2026 podliehať revízii, kedy Komisia posúdi dosiahnutý pokrok.
Tento prechod však nie je bezproblémový a opísaný vývoj má svoje pozitívne aj negatívne dopady. Pozitívom je jednoznačný dôkaz, že regulačný tlak EÚ funguje. Skutočnosť, že väčšina výrobcov je na ceste k splneniu cieľov na roky 2025-2027, ukazuje, že priemysel je schopný reagovať a zrýchliť prechod na elektromobilitu, ak je k tomu donútený.
To vedie k rýchlejšiemu rozširovaniu ponuky elektrických modelov, väčšej konkurencii, a teda aj k potenciálnemu znižovaniu cien pre spotrebiteľov. Tento trend zároveň dáva istotu investorom do nabíjacej infraštruktúry a výroby batérií, čo urýchľuje celý proces dekarbonizácie.
Na druhej strane, negatívom je hlboký rozpor a neistota, ktorú tento vývoj odhaľuje. Zatiaľ čo automobilky v krátkodobom horizonte plnia ciele, ich verejné vyhlásenia o nedosiahnuteľnosti cieľa pre rok 2035 vytvárajú politický tlak a neistotu ohľadom dlhodobého smerovania. Toto napätie, ktoré vyvrcholí na stretnutí s predsedníčkou Komisie, predstavuje riziko.
Ak by lobing priemyslu viedol k oslabeniu budúcich cieľov, mohlo by to spomaliť investície, podkopať dôveru v zelenú transformáciu a v konečnom dôsledku poskytnúť konkurenčnú výhodu Číne, ktorá má v elektromobilite jasnú a agresívnu stratégiu. Rýchla transformácia zároveň prináša legitímne obavy zo straty pracovných miest v tradičnom automobilovom priemysle a otázky sociálnej dostupnosti elektromobilov pre bežných ľudí, ktoré priemysel využíva ako argument proti prísnym reguláciám.
