Bulharsko sa ako posledná krajina EÚ, cez ktorú ešte stále prúdi ruský zemný plyn, rozhodlo podporiť plán na úplné ukončenie tohto dovozu do roku 2027. Tento krok môže výrazne ovplyvniť Slovensko a Maďarsko, ktoré sú stále silne závislé od ruských dodávok, avšak Sofia tvrdí, že prechodné obdobie poskytne dostatok času na nájdenie nových alternatívnych zdrojov.
Posledná brána pre ruský plyn
Po tom, čo Ukrajina v januári odmietla obnoviť zmluvu o tranzite plynu cez svoje územie, zostáva Bulharsko jediným prístupom pre ruské dodávky do Európskej únie cez plynovod TurkStream. Ostatné trasy sú buď vážne poškodené, alebo ich znemožňujú medzinárodné sankcie. Varšava aj Praha už dávnejšie ukončili spotrebu ruského plynu, avšak v strednej Európe ostávajú dva výrazné výnimky, Maďarsko a Slovensko, kde ešte stále 70 percent spotreby pokrývajú kontrakty s Moskvou.
Bulharský minister energetiky Žečo Stankov ubezpečil, že tieto štáty nebudú v krátkodobom horizonte čeliť krízovým dôsledkom. Podľa jeho slov je dostatok priestoru na vyjednanie nových dodávateľských zmlúv a Sofia už rokuje so susedmi o vytváraní spoločných tendrov na dovoz skvapalneného zemného plynu z USA. Prvé dodávky z týchto kontraktov sa očakávajú už od budúceho roka, čo má značne znížiť tlak z obmedzenia zásobovania cez TurkStream.
Politické napätie v regióne
Téma konca ruského plynu vyvoláva v regióne aj politické spory. Premiér Robert Fico vyhlásil, že návrh Európskej komisie na ukončenie dodávok do začiatku roka 2028 je v súčasnej podobe pre Slovensko neprijateľný. Argumentuje tým, že takýto krok by ohrozil konkurencieschopnosť krajiny aj celé hospodárstvo únie. Naopak bulharský predseda vlády Rosen Željazkov vyslovil plnú podporu európskym sankčným pravidlám a zdôraznil, že jeho kabinet sa prispôsobí spoločnej energetickej politike EÚ.
V Maďarsku je situácia odlišná. Šéf diplomacie Péter Szijjártó priznal, že ho rozhodnutie Bulharska znepokojilo, avšak podľa neho dostal jasný signál, že Budapešť nebude hodená do ťažkostí zo dňa na deň. Zatiaľ čo Brusel pripravuje legislatívu na obmedzenie ropy, plynu a dokonca aj jadrového paliva z Ruska, Maďarsko patrí k najväčším kritikom týchto krokov a upozorňuje na možné ekonomické riziká.
Budúcnosť po roku 2027
Európska komisia navrhuje, aby od 1. januára 2028 už žiadna krajina EÚ nespotrebúvala ruské energetické suroviny. V prípade plynu to znamená zásadnú transformáciu infraštruktúry aj dlhodobých kontraktov. Bulharsko sa snaží predstaviť ako kľúčový partner pri prechode na alternatívne zdroje, pričom investuje do rozšírenia kapacít LNG terminálov a hľadá možnosti na posilnenie regionálnej spolupráce s Gréckom a Rumunskom.
Otázkou zostáva, či Slovensko a Maďarsko dokážu v nasledujúcich štyroch rokoch prebudovať svoj energetický mix tak, aby sa vyhli náhlym výpadkom a zároveň udržali ceny plynu na prijateľnej úrovni. Politické vyjednávania o tejto téme budú pravdepodobne pokračovať ešte celé mesiace a výsledok ukáže, či sa Európe podarí dosiahnuť jednotu v jednej z najcitlivejších oblastí svojej bezpečnosti.
