Verejné financie na Slovensku sú v kritickom stave a kroky vlády podľa expertov situáciu neriešia, len prenášajú záťaž na plecia daňovníkov. Podľa analytikov z Konzervatívneho inštitútu a Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) tohtoročný Deň daňového odbremenenia, ktorý symbolizuje, dokedy ľudia pracujú na štát a odkedy na seba, sa opäť posunul na neskôr – na 22. augusta, píše Pluska.
Takmer dve tretiny idú štátu
Riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda upozorňuje, že dve doterajšie konsolidácie neriešili podstatu problému, ale len urobili „prievan v peňaženkách ľudí“. Celkové daňovo-odvodové bremeno na Slovensku sa medziročne zvýšilo a dosiahlo 63,44 % k mzdovým nákladom na človeka s priemerným platom. To podľa Gondu znamená, že štát rozhoduje takmer o dvoch tretinách odmeny zamestnanca a ľudia sami môžu rozhodovať len o zvyšných 36,56 %.
Prezident ZPS Ján Solík tento nelichotivý trend potvrdil s tým, že ide o dôsledok zvyšovania daní namiesto skutočnej konsolidácie. V praxi to znamená, že zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1 524 eur, ktorého celkové mzdové náklady pre zamestnávateľa (superhrubá mzda) sú 2 190 eur, odvedie štátu na povinných platbách takmer 1 389 eur mesačne. Pre seba a svoju rodinu mu tak zostane len necelých 801 eur.
Viac peňazí v rozpočte, ešte viac dlhov
Gonda tiež upozornil na obrovské plytvanie v hospodárení štátu. Za posledných desať rokov sa síce daňové a odvodové príjmy štátu po očistení o infláciu zvýšili o 55 %, no verejné výdavky narástli o rovnaké percento a verejný dlh stúpol až o 53 %.
Ako sa delí daňové bremeno?
Najväčšiu časť zo mzdy ukroja sociálne a zdravotné odvody (34,5 %). Nasleduje daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá zoberie 8,3 %, daň z príjmov fyzických osôb (7,3 %) a spotrebné dane (2,9 %). Toto bremeno sa navyše v poslednom období ešte zvýšilo zavedením transakčnej dane, vyššej DPH či dane zo sladených nápojov.
Analytici varujú, že ďalší tlak na rast daňového zaťaženia vytvárajú aj vysoké deficity, rastúci dlh a nákladné opatrenia ako 13. dôchodky či plošné dotácie cien energií. Prezident ZPS Ján Solík na záver dodal, že po dvoch pokusoch o konsolidáciu, ktoré boli skôr len balíčkami na zvyšovanie daní, očakávajú, že štát konečne začne šetriť a prestane dusiť ekonomiku.
Prichádza ďalšia konsolidácia
V tejto súvislosti možno poznamenať, že vláda SR postupne finišuje prípravy konsolidačných opatrení na rok 2026, pričom podľa jej predstaviteľov sa bude na ozdravení verejných financií podieľať vo väčšej miere aj samotný štát. Ministri avizujú audity a šetrenie, no odborníci a opozícia sú skeptickí a upozorňujú, že z veľkej časti zostane konsolidácia aj tak na pleciach ľudí.
Podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) bude platiť, že každé jedno ministerstvo bude musieť šetriť a suma, ktorú budú musieť nájsť, bude relatívne dosť vysoká. Konkrétne čísla však zatiaľ prezradiť nechcel.
Jednotliví ministri už avizovali prvé kroky. Šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) nariadil audit hospodárnosti nákupov v nemocniciach a štátnych akciových spoločnostiach, ktorý sa zameria na lieky a zdravotnícku techniku.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) pripravuje zlučovanie niektorých organizácií a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak uviedol, že má ušetriť 2,3 milióna eur, čo podľa neho pocíti agentúra Slovakia Travel a Národné športové centrum.
Opozícia a analytici však zostávajú skeptickí. Podpredseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS) síce víta snahu o šetrenie, no kritizuje, že minister financií nepredstavil nič konkrétne. Analytik INESS Radovan Ďurana varuje, že bez legislatívnych zmien a poctivých auditov sa úspešná konsolidácia nedá očakávať.
Podľa Ďuranu je slovenský deficit taký obrovský, že skutočné miliardové úspory sa dajú nájsť len vo veľkých výdavkových položkách, nie v lacnejšom obstarávaní toaletného papiera. Najväčší priestor na šetrenie je podľa neho v sociálnych transferoch, ako sú 13. dôchodky alebo energetické príspevky pre domácnosti, čo však vládna koalícia dlhodobo odmieta. Potvrdil to aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD), podľa ktorého je neprípustné, aby sa konsolidácia diala na úkor sociálnych vecí, zdravotníctva či školstva.
Druhá strana mince
Hoci je šetrenie na strane štátu a znižovanie jeho výdavkov z dlhodobého hľadiska pre ekonomiku zdravšie ako neustále zvyšovanie daní, pre bežných občanov to v žiadnom prípade nie je bezbolestný proces a môže im to citeľne uškodiť, aj keď iným spôsobom.
Zatiaľ čo vyššie dane a odvody priamo znižujú čistý príjem ľudí a zdražujú tovary, šetrenie na strane štátu sa prejavuje najmä v znížení kvality, dostupnosti a rozsahu verejných služieb, na ktoré sú občania odkázaní. V praxi to znamená, že hoci vám v peňaženke zostane viac peňazí, hodnota, ktorú za ne od štátu dostanete, klesá.
Konkrétne by sa to mohlo prejaviť niekoľkými spôsobmi. V zdravotníctve môžu škrty znamenať menej peňazí pre nemocnice, čo vedie k dlhším čakacím lehotám na operácie a vyšetrenia, k zastaranému vybaveniu a k nedostatku personálu. V školstve to môže znamenať menej peňazí na platy učiteľov, na modernizáciu tried alebo na pomôcky pre žiakov.
Veľmi citeľné by boli aj škrty v doprave, ktoré by sa prejavili v pomalšej oprave a údržbe ciest, v rušení menej vyťažených vlakových a autobusových spojov alebo v odkladaní výstavby kľúčových infraštruktúrnych projektov. V sociálnej oblasti by to mohlo viesť k sprísneniu podmienok pre získanie rôznych dávok a príspevkov alebo k ich zníženiu.
Okrem toho, šetrenie vo verejnej správe často zahŕňa aj prepúšťanie štátnych zamestnancov, čo zvyšuje nezamestnanosť a neistotu. Zároveň to môže znamenať menej zákaziek od štátu pre súkromné firmy, čo môže ohroziť pracovné miesta aj v súkromnom sektore.
