Banky by sa mali výraznejšou mierou podieľať na konsolidácii verejných financií, a to prostredníctvom vyšších odvodov. Vyhlásil to v piatok na tlačovej konferencii predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok. Reagoval tak na nedávno zverejnené hospodárske výsledky bankového sektora, ktorý za prvý polrok dosiahol čistý zisk viac ako 570 miliónov eur, píšu Správy STVR.
Matúš Šutaj Eštok označil za neuveriteľné, že v čase, keď sa ľuďom nedarí a štát musí šetriť, banky vykazujú takéto vysoké zisky. Ako sociálny demokrat a ľavičiar je presvedčený, že konsolidačné opatrenia by mali byť primárne smerované na tých, ktorým sa v krajine darí. Podľa neho banky zarábajú primárne na bežných ľuďoch, napríklad prostredníctvom vysokých úrokových sadzieb na hypotékach, ktoré sa v súčasnosti pohybujú okolo štyroch percent.
Podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie dosiahol čistý zisk bánk v prvom polroku 574 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 4,9 percenta. Banky na daniach za toto obdobie odviedli 311 miliónov eur. Asociácia však zároveň upozornila, že zisk pred zdanením v skutočnosti mierne klesol o 1,6 percenta, a to najmä v dôsledku vyššej tvorby rezerv a rastúcich prevádzkových nákladov.
Osobitné odvody
Predseda Hlasu-SD je presvedčený, že na konsolidácii by sa mali podstatnou mierou podieľať nielen banky, ale aj obchodné reťazce či nadnárodné korporácie. Pripomenul, že v minulosti na Slovensku platil vyšší bankový odvod a ako jednu z možností vidí zavedenie podobného osobitného odvodu.
Zdôraznil však, že príprava konkrétneho riešenia je v kompetencii ministra financií Ladislava Kamenického, na ktorého sa v tejto veci plánuje obrátiť s apelom.
Dopady nielen na banky
Hoci je zámer zaťažiť vysoko ziskový sektor, akým sú banky, špeciálnym odvodom politicky populárny, ekonomická teória a praktické skúsenosti zo Slovenska (aj zo zahraničia) ukazujú, že náklady na takéto opatrenie sa takmer vždy, aspoň čiastočne, presunú na plecia bežných ľudí.
Pre bankový sektor a jeho klientov by to malo negatívne dôsledky v dvoch hlavných oblastiach – v cene služieb a v ich kvalite a dostupnosti.
Banky by nový odvod vnímali ako ďalší prevádzkový náklad, ktorý by sa snažili kompenzovať, aby si udržali požadovanú ziskovosť pre svojich akcionárov. Pre bežného človeka by sa to prejavilo vo viacerých formách. S najväčšou pravdepodobnosťou by došlo k zvýšeniu rôznych bankových poplatkov, napríklad za vedenie účtu, za transakcie, výbery z bankomatov alebo za poskytnutie úveru.
Zároveň by banky mohli zvýšiť svoje úrokové marže, čo by znamenalo drahšie hypotéky a spotrebné úvery pre nových žiadateľov. Naopak, aby ušetrili na nákladoch, mohli by znížiť úrokové sadzby na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch, čím by sa sporenie pre ľudí stalo ešte menej atraktívnym.
Menej ziskový a viac zaťažený bankový sektor má tiež menej prostriedkov a motivácie na investície do svojho rozvoja. Peniaze, ktoré by inak išli na inovácie, by sa použili na zaplatenie dane. Pre klienta by to znamenalo pomalšiu digitalizáciu a menej nových, moderných služieb v mobilných aplikáciách či internet bankingu.
V snahe znižovať náklady by banky mohli takisto pristúpiť k rýchlejšiemu rušeniu menej ziskových pobočiek, najmä vo vidieckych oblastiach, čo by zhoršilo dostupnosť služieb pre seniorov a menej digitálne zdatných občanov.
V neposlednom rade by menej stabilné a menej ziskové prostredie mohlo viesť k tomu, že banky budú opatrnejšie pri poskytovaní úverov, čo by sťažilo prístup k financovaniu pre živnostníkov, malé firmy a niektoré skupiny obyvateľstva.
