Slovensko naďalej bojuje s jednou z najvyšších mier inflácie v eurozóne. Podľa predbežných údajov Eurostatu dosiahla medziročná inflácia v júli 2025 na Slovensku úroveň 4,5 %, čo bola druhá najvyššia hodnota spomedzi všetkých krajín používajúcich euro. Hlavným motorom zdražovania zostávajú ceny potravín. Upozornil na to hlavný ekonóm ČSOB, Marek Gábriš, informujú Správy STVR.
Výrazne nad priemerom
Zatiaľ čo celková inflácia v eurozóne sa v júli stabilizovala na cieľovej úrovni dvoch percent, Slovensko sa z tohto trendu výrazne vymyká. S hodnotou 4,5 % nás predbehlo len Estónsko (5,6 %) a rovnakú infláciu malo aj Chorvátsko. Medzimesačne ceny na Slovensku narástli o 0,2 percenta.
Podľa Gábriša tento vývoj dáva Európskej centrálnej banke (ECB) priestor na pauzu pri ďalšom rozhodovaní o úrokových sadzbách, minimálne do zverejnenia jesennej ekonomickej prognózy.
Infláciu ťahajú hlavne potraviny
Pretrvávajúcim a kľúčovým problémom slovenskej inflácie sú podľa analytika ceny potravín. Tie podľa dát Eurostatu (vrátane alkoholu a tabaku) na Slovensku v júli medziročne zdraželi o 4,9 percenta, čo bol druhý najrýchlejší rast v celej eurozóne, hneď po Chorvátsku (7 %).
Ceny potravín rástli aj v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, a to o 0,6 percenta, čo bolo štvrté najsilnejšie medzimesačné zdražovanie v eurozóne.
Vplyv konsolidácie
Marek Gábriš upozorňuje, že okrem cien potravín a pohonných látok bude vývoj inflácie v dlhšom horizonte závisieť aj od pokračovania rozpočtovej konsolidácie. Vyššie dane totiž tlačia na nákladovú stránku firiem, a tým aj na konečné ceny.
Prípadné ďalšie zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH), o ktorom sa v poslednom čase diskutuje, by podľa neho určite predĺžilo obdobie zdražovania potravín a ďalších tovarov a služieb.
DPH sa (ne)má zvýšiť
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) informovalo, že vláda sa údajne chystá opäť siahnuť na dane a plánuje zvýšiť daň z pridanej hodnoty (DPH) o dva percentuálne body na výsledných 25 %. Lídri hnutia zároveň apelovali na vládu, aby o takýchto krokoch informovala vopred, keďže sa obávajú, že ďalšie zdražovanie by už slovenská ekonomika a občania nemuseli zvládnuť.
Predseda PS Michal Šimečka uviedol, že hnutie zverejňuje túto informáciu z obavy, že ďalšia vlna zdražovania by bola pre ľudí neúnosná. Poukázal na to, že na Slovensku je chudobou ohrozený približne milión ľudí, pre ktorých by takýto krok znamenal ďalšie zhoršenie životnej situácie. Progresívci preto vyzvali vládu, aby občanov na prípadné zmeny pripravila a komunikovala ich vopred.
Reakcia premiéra Roberta Fica na seba nenechala dlho čakať. Vo videu na sociálnej sieti tieto tvrdenia razantne odmietol. Obvinenia považuje za nepravdivé a naznačuje, že opozícia sa týmto spôsobom snaží odvrátiť pozornosť od iných tém, konkrétne od údajného financovania z britských zdrojov.
Čo ak bude inflácia naďalej rásť?
Ak by inflácia na Slovensku naďalej rástla alebo sa udržiavala na vysokej úrovni, jej dopady na občanov by boli čoraz vážnejšie a bolestivejšie. Pretrvávajúca vysoká inflácia funguje ako neviditeľná daň, ktorá systematicky znižuje životnú úroveň a trestá najmä tých, ktorí sú finančne najmenej pripravení.
V praxi to znamená, že za rovnakú sumu peňazí si kúpite čoraz menej tovarov a služieb. Ak je inflácia napríklad na úrovni 5 %, znamená to, že nákup, ktorý vás dnes stojí 100 eur, vás o rok bude stáť 105 eur. Ak vaša mzda v tom istom období nevzrastie aspoň o 5 %, reálne ste schudobneli, pretože si zo svojho príjmu môžete dovoliť menej. Tento efekt najtvrdšie zasiahne ľudí s pevnými alebo pomaly rastúcimi príjmami, ako sú dôchodcovia, štátni zamestnanci alebo zamestnanci v sektoroch, kde sa platy zvyšujú len minimálne.
Zákerným dôsledkom je aj znehodnocovanie úspor. Peniaze, ktoré ľudia držia v hotovosti alebo na bežných či sporiacich účtoch s nízkym úrokom, rýchlo strácajú svoju reálnu hodnotu. Inflácia ich doslova „požiera“. Z úspor v hodnote 10 000 eur vám pri 5 % inflácii za jediný rok zmizne kúpna sila v hodnote 500 eur. Vysoká inflácia tak trestá sporiteľov a núti každého premýšľať o tom, ako ochrániť svoje peniaze pred znehodnotením.
V tejto situácii by sa občania mali pripraviť na niekoľko vecí a prispôsobiť tomu svoje finančné správanie. Prvým krokom je prehodnotenie rodinného rozpočtu. Je nevyhnutné sledovať, kam peniaze odchádzajú, a hľadať úspory v zbytočných alebo menej dôležitých výdavkoch, keďže náklady na základné potreby ako potraviny, energie a bývanie budú naďalej rásť.
Zároveň je dôležité byť opatrný pri zadlžovaní sa. Hoci inflácia zdanlivo znižuje reálnu hodnotu starých dlhov, nové úvery, najmä tie spotrebné, môžu mať vysoké úrokové sadzby, ktoré situáciu ešte zhoršia. V neistom ekonomickom prostredí je kľúčové udržiavať si zdravú finančnú rezervu a vyhýbať sa zbytočným dlhom na spotrebu.
