V júli tohto roka na Slovensku vyhlásilo osobný bankrot 844 ľudí. Medzi nimi sa objavil aj historicky unikátny prípad, keď bol oddlžený len trojročný chlapec. Najčastejšie bankrotovali ľudia vo veku od 30 do 39 rokov a regionálne bola najhoršia situácia na východnom Slovensku. Informovala o tom spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, píše denník Teraz.sk.
Z celkového počtu 844 osobných bankrotov tvorili až 92 percent nepodnikatelia. Viac ako 98 percent dlžníkov (831 ľudí) riešilo svoju situáciu formou konkurzu, pre splátkový kalendár sa rozhodlo len 13 osôb. V štatistikách opäť prevládali muži (533) nad ženami (311), pričom len veľmi malá časť z nich (16 ľudí) mala vysokoškolské vzdelanie.
Regionálne rozdiely zostávajú výrazné. Najviac osobných bankrotov bolo vyhlásených v Prešovskom kraji (171), nasledoval Košický kraj (131) a Nitriansky kraj (126). Naopak, najlepšie na tom boli Žilinský a Bratislavský kraj, kde zhodne zbankrotovalo 67 ľudí.
Historický bankrot
Historicky ojedinelým bol prípad trojročného chlapca, ktorý sa stal dlžníkom. Podľa hlavnej analytičky spoločnosti CRIF, Jany Markovej, si dieťa platobnú neschopnosť nemohlo spôsobiť samo. Dlh získalo v dedičskom konaní po tom, čo sa jeho zákonný zástupca nevzdal dedičstva, ktoré bolo zaťažené dlhom. Následne v jeho mene a po súhlase súdu podal žiadosť o oddlženie.
Marková tiež vysvetlila, že seniori sa do dlhovej pasce dostávajú buď vlastným pričinením, napríklad neuváženými nákupmi na splátky, alebo tým, že ručia za dlhy svojim príbuzným, ktorí ich následne nesplácajú. V júli zbankrotovalo aj 20 manželských párov, z toho tri páry vo veku nad 60 rokov.
Postihy za nepoctivý zámer
V júli súdy zároveň zrušili rekordných 789 konkurzov z predchádzajúcich období, väčšinou pre nedostatok majetku dlžníkov. Pre nepoctivý zámer boli zrušené štyri oddlženia a do Registra diskvalifikácií pribudlo šesť nových dlžníkov.
Bankrot ako posledné východisko
Osobné bankroty sú komplexným problémom a ich vysoký počet na Slovensku je výsledkom súhry viacerých faktorov. Môže ísť o makroekonomické tlaky, nečakané životné udalosti, ale aj nedostatočnú finančnú gramotnosť. Často teda nejde o zlyhanie jednotlivca, ale o dôsledok situácie, z ktorej ľudia nevidia iné východisko.
Zatiaľ čo náklady na základné životné potreby, ako sú bývanie, energie a najmä potraviny, v poslednej dobe prudko vzrástli, príjmy väčšiny ľudí tento rast nedokázali dobehnúť. Domácnosti tak majú čoraz menší finančný vankúš na nečakané výdavky.
Stačí jedna pokazená práčka alebo oprava auta, a rodinný rozpočet sa zrúti. Ľudia sú potom nútení siahnuť po rýchlych a často nevýhodných spotrebných úveroch, čím sa spúšťa dlhová špirála, na ktorej konci je často osobný bankrot.
S tým úzko súvisí aj dlhodobý problém nízkej finančnej gramotnosti. Mnoho ľudí nerozumie základným finančným pojmom, ako je úrok, RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), alebo si neprečíta zmluvné podmienky. Neuvážené nákupy na splátky, branie si jedného úveru na splatenie druhého alebo ručenie za pôžičky nespoľahlivým rodinným príslušníkom sú častými cestami do dlhovej pasce, z ktorej je veľmi ťažké sa dostať. Práve toto je častý dôvod bankrotov u seniorov, ako spomínala analytička.
Špecifickým prípadom sú zdedené dlhy, ako ukázal prípad trojročného chlapca. Podľa slovenského práva sa totiž dedí nielen majetok, ale aj dlhy. Ak sa zákonný zástupca dieťaťa v dedičskom konaní nevzdá zadlženého dedičstva (napríklad preto, že jeho hodnota je nejasná alebo sa o dlhoch nevie), dieťa sa stáva dlžníkom.
No keďže maloleté dieťa nemôže dlh splácať, osobný bankrot v jeho mene je jediným zákonným spôsobom, ako ho ochrániť a umožniť mu vstup do dospelosti bez exekúcií.
Slováci a ich finančná gramotnosť
Finančná gramotnosť na Slovensku je dlhodobo považovaná za podpriemernú a v porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie patríme skôr na chvost rebríčkov.
Hoci sa v posledných rokoch objavujú snahy o zlepšenie, prieskumy konzistentne ukazujú, že Slováci majú výrazné medzery v chápaní základných finančných princípov, čo má priamy dopad na ich schopnosť spravovať osobné financie, predchádzať dlhovým pasciam a efektívne si sporiť na budúcnosť.
Podľa starších, no stále často citovaných medzinárodných meraní (napríklad od OECD alebo ECB) sa Slovensko umiestňovalo v spodnej tretine hodnotených krajín. Novšie prieskumy, ako napríklad tie od 365.bank alebo investičnej platformy Portu, potvrdzujú, že situácia sa výrazne nezlepšuje.
Napríklad prieskum Index investičnej gramotnosti z konca roka 2024 ukázal, že úroveň vedomostí Slovákov v oblasti investovania dokonca klesá.
Veľký problém predstavuje pochopenie komplexnejších finančných produktov, ako sú hypotéky, investovanie či druhý dôchodkový pilier. Mnohí ľudia nerozumejú pojmom ako zložené úročenie, diverzifikácia rizika alebo vzťah medzi rizikom a výnosom.
Prieskum 365.bank napríklad odhalil, že takmer 40 % populácie si myslí, že pri poklese inflácie automaticky klesajú aj ceny v obchodoch, čo je zásadné nepochopenie fungovania ekonomiky. Paradoxne, hoci vedomosti sú nízke, sebavedomie Slovákov v oblasti financií je často vysoké, čo môže viesť k zlým finančným rozhodnutiam.
Príčiny tohto stavu sú hlbšie. Finančné vzdelávanie dlhodobo chýbalo (a nezriedka stále chýba) v školských osnovách a rodičia často nemohli odovzdať svojim deťom správne návyky, pretože ich sami nemali.
Aj keď v posledných rokoch vznikajú viaceré iniciatívy na zlepšenie (napríklad projekty Národnej banky Slovenska pod značkou 5peňazí, program FinQ na školách alebo aktivity komerčných bánk), dobiehanie zameškaného je beh na dlhú trať.
