V bezprecedentnom kroku spojili sily zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) v stredu predstavili spoločný súbor návrhov na konsolidáciu verejných financií. Tento historicky prvý spoločný postup má podľa nich potenciál priniesť do štátneho rozpočtu takmer dve miliardy eur ročne prostredníctvom opatrení, ktoré by mali byť pre ekonomiku a zamestnancov čo najmenej škodlivé, informuje denník Teraz.sk.
Ťahajú za jeden povraz
Sociálni partneri vo svojom spoločnom vyhlásení uviedli, že po konštruktívnych rokovaniach dosiahli dohodu o oblastiach, v ktorých je možné pristúpiť k ozdraveniu verejných financií. Ich cieľom je ponúknuť vláde systémové riešenia namiesto každoročných ad-hoc opatrení, ktoré pokrývajú nadmerné deficity.
Kde nájsť dve miliardy?
Spoločný návrh sa zameriava primárne na výdavkovú stranu rozpočtu a na zvýšenie efektivity štátu. Medzi kľúčové navrhované opatrenia patria:
- Odpredaj nehnuteľného majetku štátu: Najväčší balík, až pol miliardy eur ročne po dobu desiatich rokov, by mohol priniesť predaj majetku, ktorý štát nevyužíva na svoj priamy výkon (napr. rekreačné objekty, budovy, pozemky).
- Adresné energodotácie: Cielená pomoc s cenami energií len pre tých, ktorí ju skutočne potrebujú, by mohla ušetriť 160 až 400 miliónov eur.
- Šetrenie na nákupoch štátu: Efektívnejšie nákupy tovarov a služieb vo verejnej správe majú priniesť úsporu 250 miliónov eur.
- Realizácia revízií výdavkov: Uplatnenie už schválených úsporných opatrení, ktoré navrhli analytici Útvaru hodnoty za peniaze, má potenciál 250 miliónov eur.
- Ďalšie úspory vidia v zlučovaní kompetencií samospráv (až 200 miliónov eur), zreálnení výdavkov na energie v rozpočte (160 miliónov eur) a znížení medzery pri výbere DPH na priemer EÚ (150 miliónov eur).
Rozumná konsolidácia
Prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga zdôraznil, že hoci majú so sociálnymi partnermi rozdielne názory napríklad na minimálnu mzdu, v kľúčovej téme konsolidácie dnes spoločne ťahajú za jeden povraz. Vyzval vládu, aby tento spoločný postoj rešpektovala a umožnila férový sociálny dialóg. Podľa neho je potrebné konsolidovať rozumne a po odbornej diskusii, aby boli prijaté opatrenia zodpovedné a dlhodobo udržateľné.
Čo by to znamenalo pre naše peňaženky?
Spoločný návrh odborárov a zamestnávateľov by mal pre peňaženky bežných Slovákov prevažne pozitívny, aj keď zväčša nepriamy dopad. Jeho hlavným prínosom je, že sa zameriava na šetrenie a zefektívnenie na strane štátu, a teda znižuje potrebu ďalšieho zvyšovania daní a odvodov, ktoré by priamo a plošne zaťažili všetkých občanov.
Jediným opatrením, ktoré by časť ľudí pocítila priamo a potenciálne negatívne, je zavedenie adresných energodotácií. V praxi by to znamenalo, že najbohatšie domácnosti (pravdepodobne horných 10 %) by prišli o dotácie a platili by za energie viac. Naopak, sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva by boli naďalej chránené. Pre strednú triedu by to mohlo znamenať stratu doterajšej pomoci. Úspora pre štátny rozpočet by však bola obrovská, čo by opäť znížilo tlak na plošné zvyšovanie daní.
Drvivá väčšina ostatných navrhovaných opatrení má pre občana spoločný a veľmi dôležitý prínos – štát by konečne začal hľadať úspory vo vlastnom fungovaní, namiesto toho, aby automaticky siahal do peňaženiek ľudí a firiem. Kroky ako predaj nepotrebného štátneho majetku, efektívnejšie nákupy tovarov a služieb alebo lepší výber DPH prinášajú do štátnej kasy miliardy eur bez toho, aby sa musela zvýšiť daňová sadzba pre bežného človeka. Pre občana to v praxi znamená, že by sa nezvyšovali dane, ktoré priamo znižujú jeho čistú mzdu a zvyšujú ceny v obchodoch.
Je však spravodlivé dodať, že aj šetrenie na strane štátu môže mať pre občana isté negatívne dôsledky. Napríklad zlučovanie kompetencií samospráv môže znamenať, že za vybavením niektorých záležitostí bude musieť cestovať ďalej. Tieto dopady sú však v porovnaní s priamym zvyšovaním daní a odvodov podstatne menšie a menej bolestivé.
Neprehliadnite
Štát potvrdil, že bude šetriť aj na sebe
Minister financií Ladislav Kamenický už potvrdil, že na budúcoročnej konsolidácii sa bude podieľať aj štát. Po rokovaní, ktoré sa konalo minulý týždeň, uviedol, že všetky ministerstvá čakajú škrty. Priblížil, že požiadavka na prijatie rozsiahlych opatrení na výdavovej strane štátneho rozpočtu prišla priamo od neho a od premiéra Roberta Fica. Výsledkom rokovaní je, že sa bude schvaľovať balík, v rámci ktorého bude každé jedno ministerstvo povinné škrtať „dosť podstatnú sumu“.
Presnú výšku úspor, či už v percentách alebo v konkrétnych sumách, zatiaľ šéf rezortu financií nekonkretizoval s tým, že tieto detaily musia byť najprv dohodnuté v rámci koaličnej rady.
Verejnosť sa konkrétne konsolidačné opatrenia dozvie až po tom, ako ich definitívne schváli vláda. Podľa slov ministra Kamenického sa následne uskutoční detailná tlačová konferencia, na ktorej sa pravdepodobne zúčastní aj premiér a ďalší členovia vlády, a na ktorej budú všetky kroky podrobne vysvetlené.
Konsolidácia je nevyhnutná
Aj keď konsolidácia priamo zasahuje do našich rozpočtov, čísla jasne ukazujú, že je de facto nevyhnutná. Podľa najnovších údajov Eurostatu zaznamenalo Slovensko spolu s Rakúskom v prvom štvrťroku 2025 najväčší medzikvartálny nárast hrubého dlhu spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Situácia je natoľko vážna, že dlh už na začiatku roka dosiahol úroveň, ktorú mu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpovedala až na jeho konci.
Hrubý verejný dlh Slovenska sa v prvom kvartáli vyšplhal na 62,8 percenta HDP, čím sa dostal nad hornú hranicu tzv. maastrichtského kritéria, ktoré stanovuje maximálnu prípustnú úroveň na 60 percent HDP.
Analytik ČSOB banky Marek Gábriš upozorňuje, že v tomto smere sa Slovensko uberá nesprávnym smerom a v pretekoch v zadlžovaní, žiaľ, predbieha väčšinu krajín. Napriek tomu zostáva slovenský dlh stále výrazne nižší ako priemer eurozóny (88 %) a EÚ (takmer 82 %).
K rýchlemu rastu prispelo aj to, že si Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v prvej polovici roka požičala už 8,6 miliardy eur z celoročne plánovaných 12 miliárd, aby si vytvorila rezervy na horšie časy.
Hlavným dôvodom rastúceho dlhu sú podľa expertov dlhodobo vysoké rozpočtové deficity, a to nielen tie z minulosti, ale aj tie súčasné. K tomu sa pridávajú ďalšie negatívne faktory, ako je spomaľovanie ekonomiky, starnutie obyvateľstva a výrazne vyššie úroky za správu štátneho dlhu v porovnaní s minulosťou.
