Koaličná Slovenská národná strana (SNS) prišla s návrhom na radikálnu reformu územného usporiadania Slovenska. Na štvrtkovej koaličnej rade navrhol jej predseda Andrej Danko znížiť počet samosprávnych krajov o polovicu – z osem na štyri. Kým strana Smer-SD je pripravená tento návrh podporiť, rozhodujúci bude postoj Hlasu-SD, ktorý zatiaľ zostáva nejasný, píšu Tvnoviny.sk.
Kraje skončia, vraj to ušetrí peniaze
Návrh SNS počíta s vytvorením štyroch nových regiónov, ktoré by vychádzali z historického usporiadania Slovenska. Boli by to kraje Bratislava, Západ, Stred a Východ. Hlavným argumentom pre túto zmenu je podľa národniarov finančná úspora, ktorá by vďaka zníženiu počtu úradov a odstráneniu byrokratických duplicít mala dosiahnuť viac ako 500 miliónov eur.
Smer návrh podporuje
Premiér Robert Fico (Smer-SD) na piatkovej tlačovej konferencii potvrdil, že jeho strana je pripravená za tento návrh zahlasovať. Podľa jeho slov nemá Smer so znížením počtu vyšších územných celkov žiadny problém a považuje to za jednu z ciest, ako v rámci konsolidácie ušetriť finančné zdroje bez toho, aby sa ohrozilo fungovanie štátu.
Fico zároveň poznamenal, že na schválenie takejto zmeny nie je potrebný ústavný zákon, ale stačí bežná väčšina v parlamente, keďže Ústava SR síce zakotvuje existenciu vyšších územných celkov, ale nešpecifikuje ich počet.
Kľúčovou sa tak stáva pozícia tretej koaličnej strany, Hlasu-SD, ktorá sa podľa dostupných informácií k tomuto návrhu na štvrtkovej koaličnej rade zatiaľ nevyjadrila.
Čo by to znamenalo pre občanov?
Zníženie počtu samosprávnych krajov z osem na štyri by pre občanov znamenalo zásadnú a v mnohom protichodnú zmenu, ktorá by priniesla niekoľko potenciálnych výhod, ale aj vážne riziká. Vplyv by sa líšil v závislosti od toho, v ktorom regióne občan žije a aké služby od samosprávneho kraja využíva.
Potenciálnou výhodou, ktorú zdôrazňujú predkladatelia, je finančná úspora. Ak by sa naozaj podarilo ušetriť avizovaných 500 miliónov eur na prevádzke úradov a znížení byrokracie, tieto peniaze by sa teoreticky mohli použiť na zníženie daňového zaťaženia občanov alebo na skvalitnenie iných, centrálne riadených služieb. Centralizácia niektorých kompetencií by mohla viesť aj k zjednoteniu a zefektívneniu procesov, čo by mohlo znížiť byrokraciu pri niektorých úkonoch. Pre občana by to však bol skôr nepriamy a ťažko merateľný prínos.
Na druhej strane, existujú oveľa konkrétnejšie a pre občana citeľnejšie nevýhody a riziká. Tým najväčším je zhoršenie dostupnosti služieb a vzdialenie sa úradov od ľudí.
Neprehliadnite
Samosprávne kraje (VÚC) dnes spravujú kľúčové oblasti, ako sú stredné školy, nemocnice a regionálne cesty II. a III. triedy, kultúrne inštitúcie či sociálne služby. Zrušením štyroch krajských miest a ich úradov by sa centrum rozhodovania a administratívy pre občanov z týchto regiónov výrazne vzdialilo.
Napríklad obyvateľ Trenčína alebo Trnavy by si po novom musel úradné veci, ktoré dnes vybaví vo svojom meste, chodiť vybavovať do nového hlavného mesta kraja „Západ“. To by znamenalo viac cestovania, viac času a viac peňazí na vybavenie bežných záležitostí.
V neposlednom rade by takáto reforma znamenala aj stratu stoviek až tisícov pracovných miest v rušených úradoch samosprávnych krajov, čo by negatívne zasiahlo lokálnu zamestnanosť v mestách, ktoré by o štatút krajského mesta prišli.
