Premiér Robert Fico pripustil, že štát už od januára nebude hradiť účty za plyn a teplo každému bez rozdielu. Nové pravidlá majú zasiahnuť najmä tých, ktorí by sa bez pomoci nevedeli vyrovnať so stúpajúcimi cenami. Cieľom je, aby energetické dotácie prúdili k približne 90 percentám domácností, pričom zvyšok – najmä rodiny s vysokými príjmami – si bude musieť spotrebu zaplatiť z vlastného vrecka. Tento plán však naráža na odlišnú predstavu ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, ktorá chce sústrediť podporu len na skutočne najzraniteľnejších.
Kto má dostať a kto nie
Rezort hospodárstva už niekoľko mesiacov zhromažďuje údaje o príjmoch a spotrebe energií. Podľa Sakovej sa má pomoc prideľovať automaticky, bez zbytočných tlačív, a to najmä pre seniorov, osamelých rodičov a ľudí so zdravotným obmedzením. Kľúčom pri rozhodovaní bude, akú časť príjmu domácnosť minie na energie a koľko jej po ich zaplatení zostane. Jednou z možností je určiť hranicu príjmu, nad ktorú dotácia nepríde. Diskutuje sa aj o cenových pásmach, kde by nadmerná spotreba bola účtovaná za plnú trhovú cenu, aby sa predišlo plytvaniu.
Za posledné dva roky stálo štátne zmierňovanie cien energií viac než štyri miliardy eur. Ak by sa pokračovalo v plošných kompenzáciách aj v roku 2026, verejné financie by to vyšlo aspoň na 370 miliónov eur. Analýzy od INESS ukazujú, že cielenejší prístup by mohol stáť iba desatinu tejto sumy. Napríklad podpora pre 200-tisíc domácností vo výške 30 eur mesačne by ročne znamenala približne 72 miliónov eur. Odlišný model by teda priniesol výraznú úsporu a zároveň by smeroval k ľuďom, ktorí pomoc potrebujú najviac.
Hľadajú sa európske zdroje
Fico naznačil, že časť financovania by mohla plynúť z nevyužitých eurofondov. Vláda už rokuje s Európskou komisiou o možnostiach, ako tieto peniaze využiť na energetickú pomoc a na projekty zamerané na diverzifikáciu zdrojov. Podľa Radovana Ďuranu z INESS nie je v žiadnej krajine reálne, aby viac než polovica domácností spadala do kategórie chudobných, preto je potrebné systém nastaviť racionálnejšie.
Okrem krátkodobej podpory sa čoraz častejšie spomínajú aj programy obnovy domov, ktoré by znížili energetickú spotrebu na dlhé roky dopredu. Lepšie zateplenie a modernizácia vykurovania by priniesli trvalé zníženie účtov a menšiu závislosť od plynu.
Rozhodnutie o konečnej podobe pravidiel však zatiaľ nepadlo. Vládna koalícia bude musieť nájsť kompromis medzi plošnou a striktne adresnou pomocou. O tom, či sa peniaze rozdelia podľa príjmov, spotreby alebo kombinácie oboch ukazovateľov, sa rozhodne v najbližších mesiacoch.
Kým ministri hľadajú spoločnú cestu, mnohé domácnosti nevedia, s čím budú od januára počítať. Zostáva otázkou, či sa vláde podarí časom prejsť od drahých zásahov k riešeniam, ktoré udržia nízke účty bez neustáleho nalievania štátnych peňazí do systému.
