Európska únia zvažuje ďalší radikálny krok v boji proti emisiám, ktorý by mohol znamenať revolúciu na automobilovom trhu. Podľa informácií, s ktorými ako prvý prišiel nemecký denník Bild, pripravuje Európska komisia návrh na zákaz nákupu nových áut so spaľovacím motorom pre autopožičovne a veľké firemné flotily už od roku 2030. Tento termín je o päť rokov skorší ako všeobecný zákaz predaja spaľovacích áut naplánovaný na rok 2035. Téme sa venuje server oPeniazoch.sk.
Cieľom návrhu je výrazne urýchliť prechod na elektromobilitu tým, že sa zameria na segment trhu, ktorý tvorí obrovský objem predajov – odhaduje sa, že by sa opatrenie dotklo až 60 % všetkých nových predaných áut. Zákaz by sa týkal firiem ako Sixt či Europcar, ako aj veľkých spoločností, ktoré pravidelne obnovujú svoje vozové parky.
Zástancovia návrhu argumentujú, že práve firemný sektor je ideálnym štartovacím bodom pre masovú elektrifikáciu, keďže tieto autá majú vysoký ročný nájazd a po niekoľkých rokoch sa dostávajú na trh s ojazdenými vozidlami, čím sa elektromobily stávajú dostupnejšími pre širšiu verejnosť.
Ostrá kritika z Nemecka
Návrh však okamžite narazil na silnú vlnu kritiky, a to aj na najvyššej politickej úrovni. Nemecký kancelár Friedrich Merz dôrazne varoval, že Európa nie je na takúto rýchlu zmenu pripravená. Podľa jeho slov nemôže byť kľúčový automobilový priemysel ohrozený tým, že sa všetko staví na jednu technológiu, ktorá ešte nie je pripravená na exkluzívne využitie.
Kriticky sa vyjadril aj vedúci bruselskej kancelárie nemeckého obchodného združenia, Ralph Kamphöner, podľa ktorého sa môže zdať, že šéfka Komisie von der Leyenová chce násilím poštvať občanov proti inak dobrému projektu EÚ. Medzi hlavné riziká, na ktoré analytici upozorňujú, patria vyššie obstarávacie náklady elektromobilov a potreba masívneho budovania nabíjacej infraštruktúry.
Inšpirácia z Číny
Zatiaľ čo v Európe plán vyvoláva kontroverzie, Čína už podobné obmedzenia zavádza. Napríklad v Pekingu už nie je možné zaregistrovať nové spaľovacie auto do služby taxi a niektoré mestá ako Šen-čen prešli na elektrickú dopravu už pred rokmi.
Očakáva sa, že Európska komisia predstaví oficiálny návrh už toto leto. Následne poputuje na schvaľovanie do Európskeho parlamentu, kde ho vzhľadom na silnejúcu kritiku čaká zložitá diskusia.
Problémový na viacerých úrovniach
Firmy, ktorých sa tento návrh týka – teda pre autopožičovne a spoločnosti s veľkými vozovými parkmi – je tento plán nielen problematický, ale mnohí ho v súčasnej podobe vnímajú ako likvidačný a odtrhnutý od reality. Aj keď je cieľom urýchliť zelenú transformáciu, pre firmy by to znamenalo obrovský finančný šok, prevádzkový chaos a výrazné zníženie ich konkurencieschopnosti.
Najväčším problémom sú extrémne vysoké počiatočné náklady. Elektromobily sú stále výrazne drahšie ako porovnateľné autá so spaľovacím motorom. Pre firmu, ktorá nenakupuje jedno auto, ale desiatky, stovky či tisíce, predstavuje tento cenový rozdiel obrovskú finančnú záťaž v desiatkach miliónov eur.
K tomu je potrebné pripočítať ďalšiu masívnu investíciu do budovania vlastnej nabíjacej infraštruktúry na parkoviskách, letiskách a v firemných areáloch, keďže sa nemôžu spoliehať len na verejnú sieť. Tieto počiatočné náklady by mnohým firmám spôsobili vážne finančné problémy a ohrozili by ich existenciu.
Zásadným problémom sú aj prevádzkové a logistické komplikácie, ktoré znižujú efektivitu podnikania. Kľúčový je rozdiel medzi päťminútovým tankovaním a minimálne 30-40 minútovým rýchlym nabíjaním. Pre autopožičovňu znamená každá minúta, keď auto stojí na nabíjačke, stratu, pretože v tom čase nemôže byť prenajaté ďalšiemu zákazníkovi. Znižuje sa tak využiteľnosť a ziskovosť celej flotily.
Zároveň to komplikuje život aj samotným zákazníkom, ktorí si často požičiavajú autá na dlhé a neplánované cesty, kde je obmedzený dojazd a nutnosť hľadať nabíjačky veľkou prekážkou.
EÚ tlačí na „zelenú“ mobilitu
Silný tlak Európskej únie na zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035 nie je len náhodným ekologickým výstrelkom. Ide o komplexnú a strategickú politiku, ktorá je motivovaná súbehom viacerých hlavných dôvodov, napríklad záväzkami v boji proti klimatickej zmene či snahou o udržanie priemyselnej konkurencieschopnosti.
Európska únia sa v rámci Parížskej dohody a vlastnej Zelenej dohody (Green Deal) právne záväzne zaviazala dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Doprava je pritom jedným z najväčších producentov skleníkových plynov v EÚ (približne štvrtina všetkých emisií) a na rozdiel od iných sektorov jej emisie v minulosti neklesali, ale rástli.
Pre splnenie týchto ambicióznych klimatických cieľov je preto nevyhnutné radikálne znížiť emisie z cestnej dopravy. Zákaz predaja nových spaľovacích áut je z pohľadu Bruselu najpriamejším a najúčinnejším nástrojom, ako tento cieľ v dlhodobom horizonte dosiahnuť.
Rovnako dôležitým, aj keď menej komunikovaným dôvodom, je priemyselná a technologická konkurencieschopnosť. Svetový automobilový priemysel prechádza najväčšou transformáciou za posledných sto rokov a lídrom v prechode na elektromobilitu nie je Európa, ale Čína.
Európski politici a priemyselníci majú obrovské obavy, že ak európske automobilky neprejdú na elektromobilitu dostatočne rýchlo, stratia svoje globálne líderstvo a budú prevalcované čínskou konkurenciou, ktorá je ďaleko vpredu vo vývoji a výrobe batérií. Zákaz spaľovacích motorov tak funguje ako istá forma „šokovej terapie“, ktorá vytvára jasný a neodvratný termín a núti európsky automobilový priemysel presmerovať všetky svoje investície a inovácie do technológií budúcnosti, aby si udržal konkurencieschopnosť.
