Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) v stredu 27. augusta vyhlásil, že proces konsolidácie verejných financií sa žiadnym spôsobom nedotkne druhého piliera. Šéf rezortu sociálnych vecí potvrdil, že vláda neplánuje znižovať odvody do druhého piliera a ani inak do neho zasahovať prostredníctvom konsolidačného balíčka, informujú Správy STVR.
Minister Tomáš bol k súčasnému stavu druhého piliera kritický, pričom zodpovednosť zaň pripísal tak pravicovým, ako aj ľavicovým vládam z minulosti. Na jeho reforme má pracovať novovzniknutá pracovná skupina. V nej majú okrem zástupcov príslušných ministerstiev pôsobiť aj zástupcovia dôchodkových správcovských spoločností (DSS) a tiež predstavitelia opozície.
Druhý pilier čaká veľká reforma
Cieľom tejto skupiny je dohodnúť sa na niekoľkých kľúčových bodoch. Jedným z nich je ústavné zakotvenie minimálnej výšky odvodov do druhého piliera. Ďalej sa má diskutovať o mechanizme, ktorý by ľuďom umožnil z piliera vystúpiť alebo v ňom zotrvať, napríklad jeho čiastočným alebo úplným otvorením. Riešiť sa má aj otázka vstupu do II. piliera – či má byť aj naďalej automatický, alebo sa zmení na dobrovoľný. Štvrtou témou rokovaní má byť možnosť investovania prostriedkov z II. piliera do slovenských projektov, čo už umožňuje zákon schválený ústavnou väčšinou.
Erik Tomáš zároveň označil za ďalšiu z červených čiar pre stranu Hlas-SD oblasť sociálnych benefitov. Tie podľa neho zostanú v ďalšom konsolidačnom balíčku nedotknuté a sociálne dávky sa nebudú nijako okresávať.
Na otázku, či sa pre tento rok zruší štátny sviatok 17. novembra, ktorý je dňom pracovného pokoja, minister nevedel dať jednoznačnú odpoveď. Uviedol, že v tejto veci zatiaľ neexistuje v koalícii finálna dohoda, no mala by byť súčasťou komplexného balíka konsolidačných opatrení. Keďže parlament o návrhu zatiaľ nehlasoval, zamestnávatelia aj zamestnanci zostávajú v neistote.
Čo to znamená pre sporiteľov?
Skutočnosť, že konsolidácia nepostihne druhý pilier, prináša sporiteľom niekoľko kľúčových záruk. V prvom rade to znamená, že odvody, ktoré im mesačne odchádzajú na ich súkromné dôchodkové účty, sa nebudú znižovať. Vláda teda nepoužije ich peniaze na zaplátanie dier v štátnom rozpočte alebo na posilnenie štátnej Sociálnej poisťovne (prvý pilier), ako sa to v minulosti už niekoľkokrát stalo. Percento, ktoré si sporia na svoj budúci dôchodok, tak zostane nezmenené.
Zároveň to znamená, že ich už nasporené peniaze sú v bezpečí pred akýmikoľvek zásahmi v rámci úsporných opatrení. Vláda sa nechystá ich úspory mimoriadne zdaniť, presunúť časť z nich do štátneho systému ani inak na ne siahnuť v snahe konsolidovať verejné financie.
Pre bežného sporiteľa to teda znamená, že systém bude pre neho fungovať rovnako ako doteraz a nemusí sa obávať, že by o časť svojich budúcich dôchodkových úspor prišiel v dôsledku aktuálneho vládneho šetrenia.
Je však dôležité odlíšiť túto garanciu od budúcich možných zmien. Ako bolo spomenuté, o dlhodobej reforme a nastavení druhého piliera (napr. o možnostiach vstupu a výstupu či o ústavnom ukotvení odvodov) sa bude ešte len diskutovať v špeciálnej pracovnej skupine. Vyhlásenie ministra sa teda týka výlučne toho, že druhý pilier nebude súčasťou aktuálneho balíka úsporných opatrení.
Konsolidáciu už navrhli odborári a zamestnávatelia
Štát pritom nie je jediný, kto tuho rozmýšľa nad finálnou podobou budúcoročnej konsolidácie. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) nedávno predstavili vlastný spoločný súbor návrhov na konsolidáciu verejných financií.
Tento historicky prvý spoločný postup má podľa nich potenciál priniesť do štátneho rozpočtu takmer dve miliardy eur ročne prostredníctvom opatrení, ktoré by mali byť pre ekonomiku a zamestnancov čo najmenej škodlivé.
Spoločný návrh sa zameriava primárne na výdavkovú stranu rozpočtu a na zvýšenie efektivity štátu. Medzi kľúčové navrhované opatrenia patria:
- Odpredaj nehnuteľného majetku štátu: Najväčší balík, až pol miliardy eur ročne po dobu desiatich rokov, by mohol priniesť predaj majetku, ktorý štát nevyužíva na svoj priamy výkon (napr. rekreačné objekty, budovy, pozemky).
- Adresné energodotácie: Cielená pomoc s cenami energií len pre tých, ktorí ju skutočne potrebujú, by mohla ušetriť 160 až 400 miliónov eur.
- Šetrenie na nákupoch štátu: Efektívnejšie nákupy tovarov a služieb vo verejnej správe majú priniesť úsporu 250 miliónov eur.
- Realizácia revízií výdavkov: Uplatnenie už schválených úsporných opatrení, ktoré navrhli analytici Útvaru hodnoty za peniaze, má potenciál 250 miliónov eur.
- Ďalšie úspory vidia v zlučovaní kompetencií samospráv (až 200 miliónov eur), zreálnení výdavkov na energie v rozpočte (160 miliónov eur) a znížení medzery pri výbere DPH na priemer EÚ (150 miliónov eur).
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
