Koaličná strana SNS plánuje na septembrovej schôdzi parlamentu presadiť zmenu vo výpočte minimálneho dôchodku. Cieľom návrhu je návrat k systému, ktorý štát zastrešoval v rokoch 2016 až 2020, čo by znamenalo zvýšenie príjmov pre seniorov s najnižšími penziami. Tento krok však narazil na ostrú kritiku nielen zo strany opozície, ale aj od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, píšu Správy STVR.
Návrat k starému systému
Poslanec Roman Michelko (SNS) argumentuje, že ak má niekto odpracovaných 40 rokov, zaslúži si dôstojný životný štýl. Vytvoril paralelu s inštitútom minimálnej mzdy a uviedol, že podobne by mal existovať aj garantovaný najnižší dôchodok. Podľa jeho slov dopad na štátny rozpočet nie je taký zásadný v porovnaní s pozitívnym sociálnym efektom pre seniorov, a preto na návrhu trvajú.
Napätie medzi seniormi
Štát však s návrhom nesúhlasí a považuje ho za problematický. Podľa hovorkyne rezortu práce Karolíny Duckej by takýto „oprášený návrh“ vniesol do spoločnosti napätie medzi samotnými seniormi. Dôvodom je, že minimálne dôchodky by svojou výškou začali rýchlo dobiehať riadne, zásluhové dôchodky.
Tým by sa demotivovali ľudia, ktorí celý život pracovali a platili vyššie odvody, no ich dôchodok by bol len o málo vyšší ako ten minimálny. Ministerstvo zároveň varuje, že takáto zmena by si v najbližších rokoch vyžiadala zo štátneho rozpočtu stovky miliónov eur navyše.
Koniec zásluhovosti
Kritikou nešetrí ani opozícia. Marián Viskupič (SaS) tvrdí, že návrh absolútne ignoruje realitu stavu verejných financií a do systému by vniesol veľkú mieru nespravodlivosti. Podľa neho by sa starobný dôchodok, ktorý je založený na princípe zásluhovosti, postupne zmenil na sociálnu dávku, ktorej výška by už nezodpovedala odvedenej práci a zaplateným odvodom. Gábor Grendel z Hnutia Slovensko označil návrh za čisto politický boj o hlasy seniorského voliča.
Čo je minimálny dôchodok?
Minimálny dôchodok v súčasnosti funguje ako sociálna záchranná sieť. Jeho cieľom je ochrániť pred chudobou tých dôchodcov, ktorí síce celý život pracovali a platili odvody, no ich príjmy boli také nízke, že ich riadny, zásluhový dôchodok by nedosahoval ani úroveň životného minima.
Nie je to teda samostatný typ dôchodku, ale skôr dorovnanie alebo prilepšenie k riadne vypočítanému starobnému dôchodku. Aby naň človek mal nárok, musí splniť kľúčovú podmienku, a tou je získať aspoň 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Suma sa potom odvíja od počtu odpracovaných rokov – čím viac rokov, tým vyšší minimálny dôchodok. V podstate tak štát garantuje, že človek, ktorý dlhodobo pracoval, nespadne v starobe do chudoby.
Štát (navyše) konsoliduje
Z pohľadu konsolidácie verejných financií, teda snahy štátu šetriť, znižovať deficit a zastaviť rast dlhu, je návrh SNS na zmenu výpočtu minimálneho dôchodku mimoriadne nerozumný a problematický. Tým najzjavnejším dôvodom sú priame a vysoké náklady na štátny rozpočet.
Ako upozornilo aj ministerstvo práce, takáto zmena by si vyžiadala stovky miliónov eur ročne navyše. V čase, keď vláda zvyšuje dane a odvody občanom, aby naplnila štátnu kasu a znížila deficit, by týmto krokom na druhej strane vytvorila nový, obrovský a trvalý výdavok. Je to krok presne opačným smerom, ako si konsolidácia vyžaduje – namiesto šetrenia by sa výdavky dramaticky zvýšili, čo by celý proces ozdravovania financií podkopalo.
Ďalej je tu zlá adresnosť a neefektivita opatrenia. Rozumná konsolidácia neznamená len škrtať, ale aj vynakladať prostriedky čo najefektívnejšie. Návrh SNS je však plošná zmena vzorca, ktorá by automaticky navýšila dôchodky celej jednej skupine bez ohľadu na jej reálnu sociálnu situáciu. Ak by chcel štát naozaj pomôcť len tým najchudobnejším seniorom, existujú na to oveľa lacnejšie a cielenejšie nástroje, napríklad adresné sociálne dávky. Toto je veľmi drahý spôsob, ako riešiť sociálny problém.
Napokon netreba zabúdať na narušenie dlhodobej udržateľnosti a spravodlivosti dôchodkového systému. Dôchodkový systém je založený na princípe zásluhovosti – kto viac a dlhšie prispieva, mal by mať aj vyšší dôchodok. Návrh SNS by tento princíp výrazne oslabil, pretože by sa minimálne dôchodky nebezpečne priblížili k tým riadnym.
Tým by sa demotivovali ľudia platiť odvody, keďže by videli, že ich celoživotné vyššie príspevky im v konečnom dôsledku prinesú len o málo vyššiu penziu. Z dlhodobého hľadiska to podkopáva samotné základy dôchodkového systému a jeho schopnosť financovať sa v budúcnosti, čo by si vyžiadalo ešte bolestivejšiu konsolidáciu o pár rokov neskôr.
