Nové hudobné spracovanie slovenskej štátnej hymny od skladateľa Oskara Rózsu, ktoré si objednalo ministerstvo kultúry, čelí vážnym pochybnostiam o svojej zákonnosti. Ako vyplynulo z odpovede ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na interpeláciu poslanca Františka Mikloška (KDH), Heraldická komisia ministerstva vnútra dospela k záveru, že existuje „dôvodné podozrenie“, že notový zápis novej verzie nie je v súlade so zákonom, píšu Aktuality.sk.
Heraldická komisia, ktorá je poradným orgánom ministra vnútra, sa podnetom na preskúmanie Rózsovej verzie zaoberala v apríli. Vo svojom stanovisku skonštatovala, že notácia v novom aranžmáne pravdepodobne nie je v súlade s oficiálnym notovým zápisom, ktorý je prílohou zákona o štátnych symboloch. Keďže rezort vnútra nedisponuje hudobnými expertmi, komisia odporučila, aby súlad profesionálne posúdila kompetentná hudobná, umelecká alebo vedecká inštitúcia.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v odpovedi poslancovi zároveň presunul zodpovednosť na svoju kolegyňu, ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú. Podľa jeho slov predpokladá, že ministerstvo kultúry si ako objednávateľ diela za 46 500 eur splnenie zákonných podmienok pri preberaní diela skontrolovalo.
Kde sa vlastne nová hymna hrá?
Pochybnosti o novej verzii sa odrážajú aj v jej používaní. Zatiaľ čo zaznela na opulentných štátnych oslavách organizovaných Úradom vlády na Devíne a v Starej Bystrici, na iných významných podujatiach chýbala. Nevyužil ju napríklad prezident Peter Pellegrini pri udeľovaní štátnych vyznamenaní a nezaznela ani na otváracom zápase majstrovstiev Európy hráčov do 21 rokov v Bratislave.
Kritika expertov, reakcia autora
Na nesúlad Rózsovho aranžmánu so zákonom upozorňovali odborníci už v januári. V analýze pre denník Postoj hudobní experti Gabriela Husková a Marek Bartovič poukázali na to, že nová verzia má pomalšie tempo, je inak ladená a nezodpovedá zákonnému notovému zápisu.
Samotný autor Oskar Rózsa, ktorý podľa vlastných slov nápad na novú hymnu predkladal viacerým vládam od roku 2011, reagoval na kritiku podráždene. Vo videu z Londýna, kde navštívil extrémistu Daniela Bombica, odkázal, že hymnu nerobil pre svojich kritikov, ale pre „úplne inú skupinu ľudí“.
Poslanec František Mikloško, ktorý bol pri prijímaní pôvodnej verzie hymny v roku 1992, avizoval, že v interpeláciách bude pokračovať aj na septembrovej schôdzi parlamentu.
Prečo je Rózsova hymna kontroverzná?
Nová verzia hymny od Oskara Rózsu je kontroverzná a terčom kritiky z troch hlavných, navzájom prepojených dôvodov – právneho, politického a osobného. Nejde teda len o hudobný vkus, ale o komplexný problém, ktorý siaha oveľa hlbšie.
Ako potvrdila aj Heraldická komisia Ministerstva vnútra, existuje „dôvodné podozrenie“, že notový zápis Rózsovho aranžmánu sa odlišuje od oficiálnej notácie, ktorá je ako jediná kodifikovaná v prílohe zákona o štátnych symboloch. Odborníci poukázali na konkrétne odchýlky v tempe, ladení a harmónii. V právnom štáte je neprijateľné, aby štátny symbol, ktorého podobu presne definuje zákon, bol oficiálne prezentovaný vo verzii, ktorá tento zákon pravdepodobne porušuje.
Problémom je aj to, že dielo si objednalo Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej (nominantky SNS), ktoré je samo o sebe vnímané ako veľmi kontroverzné a polarizujúce. Nová hymna sa tak od začiatku stala symbolom súčasnej vládnej moci. Tento dojem umocňuje aj fakt, že sa hrá najmä na podujatiach organizovaných vládou alebo vládnou koalíciou, zatiaľ čo iné štátne inštitúcie, vrátane prezidenta, ju pri oficiálnych aktoch nepoužívajú.
Stáva sa tak skôr hymnou jednej politickej garnitúry než symbolom jednoty celého národa. Mnohí kritici tiež poukazovali na načasovanie – v čase masívnej konsolidácie a šetrenia pôsobilo vynaloženie takmer 50-tisíc eur na nový aranžmán ako necitlivé a zbytočné.
Paradoxne je to tiež Oskar Rózsa, autory hymny, ktorý prilial olej do ohňa. Na vecnú a odbornú kritiku reagoval veľmi podráždene a arogantne. Vo videu, ktoré nahral počas návštevy medzinárodne hľadaného extrémistu Daniela Bombica v Londýne, odkázal svojim kritikom, že hymnu nerobil pre nich, ale pre „úplne inú skupinu ľudí“.
Týmto vyjadrením sám potvrdil, že svoje dielo nevníma ako zjednocujúci symbol pre všetkých občanov, ale ako hymnu pre konkrétny politický a názorový tábor. Rozdeľujúca rétorika tak jeho dielu ubrali na dôveryhodnosti a celonárodnej akceptácii.
