Americký zbrojársky gigant General Atomics so sídlom v San Diegu ohlásil iniciatívu, ktorej cieľom je dodať európskym armádam nové bezpilotné bojové lietadlá, známe ako Collaborative Combat Aircraft (CCA). Tieto pokročilé autonómne systémy sa budú montovať priamo v Európe a majú výrazne posilniť bojové schopnosti a úderné sily členských štátov NATO, informuje server Interesting Engineering.
Plán počíta s výrobou v rámci transatlantického partnerstva medzi americkou spoločnosťou General Atomics Aeronautical Systems (GA-ASI) a jej nemeckou pobočkou General Atomics Aerotec Systems GmbH (GA-ATS), ktorá sídli v nemeckom Oberpfaffenhofene.
Riaditeľ GA-ASI, Linden Blue, uviedol, že spoločnosť sa teší na spojenie svojich odborných znalostí v oblasti bezpilotných systémov s expertízou európskeho obranného priemyslu v oblasti senzorov a zbraňových systémov. Podľa jeho slov budú tieto systémy dodávané vo významných množstvách a s prispením špičkových európskych technológií, čím sa vybuduje a udrží cenovo dostupná „masa“ pre stíhacie sily NATO.
Prvá bezpilotná stíhačka novej generácie
Dizajn a funkcie európskych dronov budú odvodené od prototypu amerického letectva s označením YFQ-42A. Tento prototyp, ktorý americké letectvo v marci 2025 vybralo ako základ pre novú generáciu bezpilotných bojových lietadiel, je v súčasnosti v štádiu pozemných testov a jeho prvý let je naplánovaný na neskoré leto tohto roku.
Podľa spoločnosti General Atomics bude YFQ-42A kľúčový pre zabezpečenie vzdušnej nadvlády v budúcich konfliktoch, a to vďaka využitiu autonómnych schopností a spolupráce s lietadlami s ľudskou posádkou pri prekonávaní nepriateľskej obrany.
Cenovo dostupná sila
Tieto poloautonómne lietadlá sú navrhnuté tak, aby slúžili ako cenovo dostupný „násobič sily“ (force multiplier), ktorý zvyšuje flexibilitu a efektivitu misií. Majú sa bezproblémovo integrovať so súčasnými aj budúcimi stíhačkami s posádkou, čím rozšíria ich misijné schopnosti a zaistia pokračujúcu vzdušnú nadvládu. Linden Blue zdôraznil, že európske národy sú pre USA a jeho spoločnosť nenahraditeľnými spojencami.
Dodal, že poskytnú už vyspelý a pokročilo vyvinutý základ lietadla a tešia sa na partnerstvá s Nemeckom a ďalšími európskymi krajinami pri zavádzaní týchto systémov do európskych a aliančných vzdušných síl.
Aké to má výhody?
Zavedenie týchto bezpilotných bojových lietadiel (CCA – Collaborative Combat Aircraft) by pre európske vzdušné sily a NATO prinieslo niekoľko kľúčových strategických výhod. Nejde len o pridanie nových dronov, ale o zásadnú zmenu v spôsobe vedenia vzdušného boja.
Zavedenie týchto bezpilotných bojových lietadiel (CCA – Collaborative Combat Aircraft) by pre európske vzdušné sily a NATO prinieslo niekoľko kľúčových strategických výhod. Nejde len o pridanie nových dronov, ale o zásadnú zmenu v spôsobe vedenia vzdušného boja.
Drony môžu byť vyslané do najnebezpečnejších zón – napríklad na prieskum hlboko v nepriateľskom území, na narušenie nepriateľskej protivzdušnej obrany alebo na vykonanie prvého úderu. Týmto spôsobom na seba preberajú najväčšie riziko a chránia tak extrémne drahé lietadlo s posádkou a predovšetkým život a výcvik pilota, ktorý má nevyčísliteľnú hodnotu.
Jeden pilot v stíhačke môže súčasne ovládať niekoľko takýchto dronov, z ktorých každý nesie vlastné senzory a zbrane. Tým sa dramaticky zvyšuje palebná sila a situačný prehľad jedného pilota, ktorý sa stáva veliteľom malej letky.
Pokiaľ ide o nákladovosť, moderné stíhačky 5. a 6. generácie sú extrémne drahé (často viac ako 100 miliónov dolárov za kus), a preto si vzdušné sily môžu dovoliť len obmedzený počet. Bezpilotné lietadlá ako YFQ-42A sú navrhnuté tak, aby boli výrazne lacnejšie na výrobu aj prevádzku. To umožňuje armádam za rovnaký rozpočet postaviť oveľa väčšiu flotilu bojových lietadiel. Vytvára sa tak tzv. „cenovo dostupná masa“, ktorá je kľúčová na preťaženie obrany protivníka a na udržanie bojovej schopnosti aj po prípadných stratách.
Navyše, tieto lietadlá sa budú montovať priamo v Európe (v Nemecku), čo prinesie pracovné miesta, investície a transfer pokročilých technológií. Zároveň sa počíta s integráciou európskych senzorov a zbraňových systémov, čo posilní európsky obranný priemysel a zabezpečí dokonalú spoluprácu s existujúcimi európskymi systémami.
