Rakúski poslanci schválili zákon, ktorý vyvoláva viacero otáznikov ohľadom práva na súkromie. Po novom môže štát nasadiť špeciálny sledovací softvér, pred ktorým nie sú v bezpeční ani šifrované správy.
Ide o softvér, ktorý je známy pod názvom Bundestrojaner a štátu umožní zasahovať do súkromných konverzácií. Platí to aj v prípade, ak používate aplikácie typu WhatsApp alebo Signal, ktoré majú takzvané end-to-end šifrovanie.
Zákon, ktorý umožní sledovanie
Ako uvádza portál denníka Pravda, rakúsky parlament schválil začiatkom júla novelu zákona. Tá umožňuje štátu zasahovať do súkromnej komunikácie, avšak bude sa to týkať len osôb, ktoré sú podozrivé. Napriek tomu tento zákon vyvolal vlnu kritiky a nevôle a doteraz sa o ňom vedú diskusie. Zákon rozdelil politikov aj odborníkov.
Predkladatelia zákona však argumentujú, že cieľom novely je posilniť bezpečnostné zložky a to najmä v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu. Štát má teraz v rukách nástroj, ktorý mu môže pomôcť efektívnejšie odhaľovať plánované útoky alebo zločiny. Vďaka týmto informáciám môže Rakúsko včas prijať potrebné opatrenia a predchádzam útokom či zločinom.
Špeciálny sledovací softvér
Ako sme naznačili, nový zákon umožní nasadiť špeciálny sledovací softvér, ktorý je známy pod označením Bundestrojaner. Tento softvér môže vláda nasadiť priamo do zariadení podozrivých osôb. Bezpečnostné zložky vďaka nemu získajú prístup k správam pred ich zašifrovaním alebo hneď po ich zašifrovaní. Ak budú zločinci na komunikáciu používať zabezpečené aplikácie, ani to im nepomôže, ich komunikáciu si môžu orgány prečítať.
Samotné šifrovanie správ však zostáva počas prenosu zachované. Ako uvádza rakúska vláda, monitorovanie konkrétnych osôb musí prejsť rozhodovacím procesom. Znamená to, že monitorovať sa začne až v momente, keď orgány získajú povolenie od trojčlenného senátu, ktorý bude zložený z nezávislých sudcov.
Zákon, ktorý zasahuje do súkromia
Zákon podporili viaceré rakúske strany, no našli sa aj takí, u ktorých vyvolal obavy. Niektoré strany ho kritizovali a označili za bezprecedentný zásah do súkromia občanov. Zazneli tiež slová, že zavedenie štátneho softvéru môže otvoriť cestu k masovému sledovaniu. To môže ohroziť dôveru verejnosti a naštrbiť dobrú povesť bezpečnostných a justičných inštitúcií.
Minister vnútra však uviedol, že špehovací softvér sa bude používať len v jasne vymedzených prípadoch. A to vtedy, ak pôjde o závažné ohrozenie verejnej bezpečnosti a vždy na základe individuálneho povolenia súdu. Kritici ale vydali varovanie, že aj striktné podmienky sledovania môžu ísť časom do úzadia. Obávajú sa, že postupne bude dochádzať k rozširovaniu právomocí a k oslabeniu ochrany súkromia.
Ešte sa čaká na definitívne schválenie zákona a potom na podpis rakúskeho prezidenta. Nové pravidlá by následne mali nadobudnúť účinnosť najneskôr v roku 2027. Rakúsko bude prvou krajinou z Európskej únie, ktorá zavedie legálnu možnosť na monitorovanie šifrovanej komunikácie.
