Vedci z Floridskej univerzity vyvinuli experimentálnu mRNA vakcínu proti rakovine, ktorá funguje na úplne novom princípe a otvára cestu k univerzálnej imunoterapii. Namiesto toho, aby sa zameriavala na špecifické znaky konkrétneho nádoru, jednoducho „preprogramuje“ imunitný systém tak, aby na rakovinové bunky útočil s rovnakou razanciou ako na bežnú vírusovú infekciu.
Ako píše portál Živě.cz, technológia v pozadí vakcíny je podobná tej, ktorú poznáme z vakcín proti covidu-19 – využíva lipidové nanočastice na dopravenie molekuly mRNA do tela. Na rozdiel od doterajších prístupov však táto mRNA nekóduje žiadny konkrétny rakovinový cieľ. Jej úlohou je oklamať samotné rakovinové bunky.
Vakcína ich prinúti, aby na svojom povrchu začali vo veľkom produkovať proteín PD-L1. Tento proteín rakovina bežne používa na to, aby sa pred imunitným systémom skryla a „uspala“ ho. Tým, že ho nádorové bunky po očkovaní začnú vystavovať v nadmernom množstve, sa paradoxne stanú pre imunitný systém oveľa viditeľnejšími a zraniteľnejšími. Tento proces, odborne nazývaný „šírenie epitopov“, zároveň zvyšuje účinnosť ďalších liekov a imunoterapeutík, ktoré predtým na daný typ nádoru nemuseli zaberať.
Fascinujúce výsledky
Výsledky testov na myších modeloch sú mimoriadne sľubné. Pri liečbe odolných melanómov viedla kombinácia novej vakcíny s bežnou imunoterapiou k úplnému potlačeniu a eliminácii nádorov. V prípade iných typov rakoviny, konkrétne nádorov mozgu, kože a kostí, si vakcína v niektorých prípadoch dokázala s ložiskami poradiť úplne sama, bez akejkoľvek ďalšej liečby.
Vakcína prináša novú nádej
Tento prístup predstavuje podľa spoluautora štúdie Duane Mitchella „tretie, rodiace sa paradigma“ v onkológii. Zatiaľ čo doterajšia liečba sa uberala cestou buď univerzálnych chemoterapii, alebo extrémne drahej a zložitej personalizovanej liečby „šitej na mieru“, táto vakcína ide novou cestou. Nie je personalizovaná, no zároveň nelieči podľa jednej šablóny.
Jednoducho plošne prebudí prirodzenú obranyschopnosť organizmu, aby si našla a zničila problém, nech už je kdekoľvek v tele. To z nej robí nielen prekvapivo účinnú, ale aj z hľadiska výroby a logistiky veľmi nádejnú stratégiu.
Hoci sú tieto objavy fascinujúce, vedci upozorňujú, že ide zatiaľ len o výsledky z predklinických štúdií na zvieratách. Kľúčové teraz bude čo najskôr overiť, či bude tento mechanizmus rovnako účinný aj u ľudí. Ak áno, mohlo by ísť o univerzálnu, sériovo vyrábanú vakcínu, ktorá naučí telo bojovať s rakovinou oveľa inteligentnejšie a efektívnejšie.
Dosť možný odmietavý postoj
Aj napriek obrovskej nádeji, ktorú takýto objav prináša, je takmer isté, že časť verejnosti by k nemu mala odmietavý postoj. Tieto postoje by pravdepodobne nevychádzali z vedeckých dát o tejto konkrétnej vakcíne, ale skôr zo zmesi starších obáv, nedôvery a psychologických faktorov.
Pripísať to môžeme pandémii koronavírusu, počas ktorej došlo k pozoruhodne rýchlemu zavedeniu mRNA vakcín, čím vznikla silná vlna skepticizmu, ktorá stále pretrváva. Mnoho ľudí stále vníma mRNA technológiu ako neoverenú a uponáhľanú, napriek jej rozsiahlemu použitiu – argumentujú, že nepoznáme dlhodobé vedľajšie účinky.
Samozrejme, počas pandémie sa rozšírilo obrovské množstvo dezinformácií (napr. o zmene DNA, o mikročipoch), ktoré v časti populácie stále rezonujú a automaticky ich aplikujú na akúkoľvek novú mRNA vakcínu.
Aj samotný princíp fungovania vakcíny proti rakovine môže znieť pre laika desivo. Vakcína „prebúdza“ a „trénuje“ imunitný systém, aby útočil s razanciou ako pri víruse. Niektorí by sa mohli obávať, že takéto „umelé nabudenie“ imunity by sa mohlo vymknúť spod kontroly a viesť k tomu, že imunitný systém začne napádať aj zdravé bunky, čo by mohlo spustiť autoimunitné ochorenia. Treba pritom podotknúť, že riziko imunitných reakcií je reálnou súčasťou každej imunoterapie, no je lekársky sledované a manažované.
Myšlienka, že vakcína „oklame“ bunky a „donúti“ ich niečo robiť, môže byť vnímaná ako neprirodzený a nebezpečný zásah do fungovania tela. Jednoducho to znie ako niečo zo sci-fi filmu. Pre mnohých ľudí, ktorí sú zvyknutí na to, že liečba rakoviny je zložitý, dlhodobý a často neúspešný boj, môže byť takáto prelomová správa paradoxne dôvodom na skepsu. Môžu to považovať za prehnaný optimizmus alebo mediálnu bublinu.
