Európska produkcia elektriny zo slnka dosiahla v júni historický vrchol. Podľa analýzy think-tanku Ember sa fotovoltika po prvýkrát v histórii stala najväčším zdrojom elektrickej energie v Európskej únii, keď prekonala všetky ostatné zdroje vrátane jadra a plynu. Tento úspech bol podporený rekordnou výrobou v polovici členských štátov, informuje portál Živě.cz.
Európske solárne elektrárne v júni vyrobili 45,4 terawatthodín (TWh) elektriny, čo predstavovalo 22,1 % celkovej produkcie v EÚ. Zjednodušene povedané, každá piata watthodina vyrobená v Únii pochádzala zo slnka. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o nárast o celú pätinu.
Slovensko bez rekordu
Solárna energia dokázala predbehnúť aj jadrovú výrobu, k čomu však prispelo aj dočasné zníženie výkonu jadrových elektrární. V článku sa uvádza, že extrémne horúčavy na prelome júna a júla viedli k odstaveniu niektorých reaktorov na juhu Európy, najmä vo Francúzsku, čo pomohlo fotovoltike dostať sa na prvé miesto.
Podľa správy Emberu prekonala v júni svoje doterajšie národné rekordy v solárnej výrobe polovica krajín EÚ. Medzi rekordérmi boli napríklad severské Švédsko, ale aj Poľsko a Česko. Z našich končín sa k nim nepridalo iba Slovensko.
Situácia u susedov
Napriek júnovému rekordu zostávajú kľúčovými zdrojmi elektriny v Česku aj naďalej jadrové elektrárne a hnedé uhlie. Dáta z portálu českého správcu prenosovej sústavy ČEPS ukazujú, že hoci výroba z fotovoltiky (znázornená hnedou farbou) bola významná, stále nedosahovala úrovne jadra (žltá farba) a parných elektrární (červená farba).
Prečo je to dôležité?
To, že sa solárna energia v júni stala po prvýkrát najväčším zdrojom elektriny v EÚ, je oveľa viac než len zaujímavá štatistika. Ide o kľúčový míľnik, ktorý potvrdzuje úspešnosť európskej energetickej transformácie a má hlboké strategické, ekonomické aj bezpečnostné dôsledky.
Tento rekord je hmatateľným dôkazom, že masívne investície do fotovoltiky v posledných rokoch prinášajú reálne ovocie. Dokazuje to, že solárna energia už nie je len okrajovým alebo doplnkovým zdrojom, ale stala sa mainstreamovým a dominantným pilierom európskej energetiky. Ukazuje to, že je technicky možné, aby obnoviteľný zdroj pokryl najväčšiu časť spotreby tretej najväčšej ekonomiky sveta.
Dôležitým prínosom je zvýšenie energetickej bezpečnosti a posilnenie nezávislosti. Každá terawatthodina elektriny vyrobená zo slnka na území EÚ je terawatthodina, ktorú nebolo potrebné vyrobiť zo zemného plynu, uhlia alebo ropy dovezených zo zahraničia.
Slnko je domáci, nevyčerpateľný a bezplatný zdroj energie. Žiadna krajina ho nemôže vypnúť, obmedziť jeho dodávky ani ho použiť ako nástroj politického vydierania, ako to v minulosti urobilo Rusko s plynom. Navyše, tento úspech priamo prispieva k strategickému cieľu EÚ (v rámci plánu REPowerEU) znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív z nespoľahlivých a nestabilných regiónov.
Výroba elektriny zo slnka tiež neprodukuje žiadne emisie CO2. Júnový rekord v praxi znamená, že sa vďaka solárnej energii predišlo spáleniu obrovského množstva fosílnych palív, a tým aj vypusteniu miliónov ton skleníkových plynov do atmosféry. Je to jasný dôkaz, že EÚ robí konkrétne kroky na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.
EÚ chce napriek tomu investovať do jadra
Hoci je miera využitia obnoviteľných zdrojov energie v Európe na vzostupe, Brusel predstavil návrh v rámci sedemročného rozpočtu EÚ (2028-2034), ktorý zahŕňa možnosť financovania jadrovej energie.
V prílohe k masívnemu rozpočtovému návrhu v hodnote 2 biliónov eur, ktorý Komisia zverejnila v stredu, sa jadrová energia uvádza ako aktivita, ktorú môžu krajiny financovať prostredníctvom svojho národného podielu z rozpočtu. Konkrétne ide o podporu pre „nové alebo dodatočné kapacity na výrobu energie zo štiepenia inštalované v GW“.
Otázka, či je jadrová energia „správnou“ voľbou, je jednou z najpolarizujúcejších tém súčasnosti a nemá jednoduchú odpoveď. Tá závisí od toho, aké kritériá považujeme za najdôležitejšie – či je to boj proti klimatickej zmene, energetická nezávislosť, alebo absolútna bezpečnosť a zodpovednosť voči budúcim generáciám.
Veľkou výhodou sú takmer nulové emisie CO2. Jadrové elektrárne počas prevádzky neprodukujú prakticky žiadne skleníkové plyny. Z tohto pohľadu sú jedným z najúčinnejších nástrojov na dekarbonizáciu energetiky a boj proti klimatickej zmene.
Ďalšou silnou stránkou jadra je, že ide o spoľahlivý zdroj energie. Na rozdiel od solárnych a veterných elektrární, ktoré sú závislé od počasia, jadrová elektráreň dokáže vyrábať obrovské množstvo elektriny nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Zabezpečuje tak tzv. základné zaťaženie siete (baseload), ktoré je kľúčové pre stabilitu celej energetickej sústavy.
Je tu ale aj zopár nevýhod – tou hlavnou je odpad. Vyhorené jadrové palivo zostáva extrémne rádioaktívne po tisíce až státisíce rokov. Doteraz žiadna krajina na svete neuviedla do prevádzky finálne, trvalé hlbinné úložisko pre tento typ odpadu. Ide o obrovský technický a etický problém, ktorého riešenie prenechávame budúcim generáciám.
Čo sa týka bezpečnosti, hoci moderné reaktory majú viacnásobné bezpečnostné systémy a sú považované za veľmi bezpečné, riziko vážnej havárie nikdy nie je nulové. Havárie ako Černobyľ (1986) a Fukušima (2011) ukázali, že následky môžu byť katastrofálne.
