Biologický vek mozgu sa stáva kľúčovým ukazovateľom dlhovekosti, naznačila rozsiahla štúdia vedcov zo Stanfordskej univerzity. Výsledky boli publikované vo vedeckom časopise Nature Medicine a vychádzajú z detailného skúmania biologického veku jednotlivých orgánov u viac ako 44-tisíc ľudí, píše ScienceAlert.
Mozgové zdravie ako spoľahlivý ukazovateľ dĺžky života
Výskumníci zo Stanfordu vykonali analýzu biologického veku 11 hlavných ľudských orgánov u 44 498 účastníkov britského zdravotníckeho registra UK Biobank vo veku od 40 do 70 rokov. S použitím metodiky založenej na rozbore krvi sledovali produkciu špecifických proteínov charakteristických pre jednotlivé orgány. Výsledné hodnoty potom slúžili na určenie takzvaného biologického veku každého orgánu.
Získané údaje následne odborníci porovnali so zdravotnými záznamami účastníkov, ktoré zbierali až po dobu 17 rokov. Výsledkom bol jasný preukazateľný vzťah: ľudia s vyšším počtom „starších“ orgánov vo vzorke mali výrazne vyššie riziko predčasného úmrtia.
Zo všetkých skúmaných orgánov však práve zdravie mozgu preukázalo najsilnejšiu spojitosť s celkovou dĺžkou života. Ľudia s biologicky mladšími mozgami mali štatisticky významne vyššiu pravdepodobnosť dlhšieho života. Konkrétne, extrémne zostarnuté mozgy, patriace do horných siedmich percent biologicky najstarších, boli spojené s dvojnásobným nárastom rizika úmrtia počas nasledujúcich 15 rokov v porovnaní s ľuďmi, ktorých mozgový vek zodpovedal ich skutočnému, chronologickému veku.
Naopak, účastníci s výnimočne mladistvým stavom mozgu vykazovali o 40 percent nižšie riziko smrti počas sledovaného obdobia.
Spojitosť s Alzheimerovou chorobou
Štúdia tiež identifikovala významnú väzbu medzi biologickým vekom mozgu a výskytom Alzheimerovej choroby. Mozgy charakterizované ako extrémne zostarnuté boli až 3,1-násobne náchylnejšie na vznik Alzheimerovej choroby než mozgy s normálnymi hodnotami biologického veku. Na druhej strane, extrémne mladé mozgy vykázali až o 74 percent nižšiu pravdepodobnosť, že sa u nich táto neurodegeneratívna choroba rozvinie.
Experti zároveň pripomínajú, že biologický vek mozgu nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje celkovú mieru úmrtnosti človeka. Dôležitú rolu stále zohrávajú aj aspekty ako životný štýl, fyzická aktivita, sociálno-ekonomické postavenie či hmotnosť. Uvedené faktory podľa predchádzajúcich výskumov výrazne prispievajú aj ku konkrétnym biologickým mechanizmom, ktoré urýchľujú alebo naopak spomaľujú starnutie mozgu.
Budúce možnosti diagnostiky
Podľa autorov štúdie by táto metóda biologickej analýzy mohla priniesť významný posun aj v medicínskej praxi. Presnejšie meranie biologického veku kľúčových orgánov, predovšetkým mozgu, imunity a srdcovo-cievneho systému, by v budúcnosti mohlo uľahčiť hľadanie efektívnych liečebných postupov na spomalenie starnutia a prevenciu chronických ochorení. Takéto diagnostické testy by boli finančne dostupnejšie a boli by zamerané najmä na kľúčové orgány, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú zdravie a dlhovekosť.
Vedci si od nového prístupu sľubujú aj lepšie pochopenie vzťahu medzi starnutím orgánových systémov a konkrétnymi zdravotnými problémami. Čím detailnejšie vedci pochopia prepojenia medzi stavom jednotlivých orgánov a ich biologickým vekom, tým efektívnejšie budú môcť navrhovať konkrétne, personalizované medicínske zákroky na predĺženie zdravého života.
Rozšírenie tejto metodológie v medicíne by teda mohlo pomôcť predvídať zdravotné riziká pacientov omnoho skôr než v minulosti. To umožní aj cielenejšiu prevenciu ochorení, včasnejšiu intervenciu a lepšiu kvalitu života v pokročilom veku.
